Prázdna sféra všetkých vecí je
dokonalo čistá, prostá fabrikácií. Na ňu
projektuje nevedomá myseľ prchavé/dočasné škvrny rovnako, ako mraky zatemňujúce
oblohu. Keď tieto škvrny nevedomosti, alebo neuvedomenia zahalia sféru
prázdnoty, objavia sa príbytky troch ríší (túžby, formy a bez formy) a šesť
tried bytostí (pekelné bytosti, hladní duchovia, zvieratá, ľudia, polo-bohovia
a bohovia). Inými slovami, tieto škvrny sa objavia ako ríše a bytosti
samsáry, hoci nemajú žiadnú vlastnú existenciu. Tieto javy povstávajú z klamu
a zmätku, a kvôli nim putujú cítiace bytosti z jedného fyzického
príbytku do druhého, kontinuálne.
Buddhovská
prirodzenosť je skutočná prirodzenosť Samantabhadru inherentná v každom od
času bez počiatku. Prestupuje všetky bytosti. Myseľ Samantabhadru sa prirovnáva
k oblohe, či priestoru, pretože je všetko prestupujúca. Taká myseľ vníma
prázdnu prirodzenosť všetkých vecí a rozpoznáva to, ako keby videla seba v zrkadle.
Preto sa vraví, že myseľ Samantabhadru „rozpoznáva sama svoju vlastnú tvár“.
Keď
sa bytosti takýmto spôsobom nerozpoznávajú, ich vnútorná Dharmakája, alebo
Buddhovská prirodzenosť, sa pre nich stane „alaja“, alebo „základom všetkých
vecí“. V tomto štádiu, pretože tu ešte nie je žiadne uchopovanie na
rozdieloch objekov v rámci tohto základu , je to stále pripodobené k oblohe
a charakterizované blaženosťou a prázdnom. Inými slovami, keď sa vám
nepodarí vidieť Dharmakáju ako vašu prirodzenosť, táto Dharmakája sa stane „alaja“
– zdroj všetkého, samsáry aj nirvány. Avšak, ešte to aktívne nevytvára tieto
veci. Je to potenciál pre tento proces a preto nerozlíšený.
Z hry
tohto základu alaja tu povstáva určité neuvedomenie, či nevedomosť, ktorá
zapríčiní, že o sebe premýšľate ako o jednej, jedinečnej
individualite. Toto jemné vnímanie, ktoré si myslí „ja som“ je známe ako seba
predpojatosť (ahamkara). Z nej povstáva vedomie uchopujúce „ja“ a „moje“,
ktoré sa snaží zoskupiť, či pritiahnuť
veci k sebe, aby ustanovilo, či potvrdilo svoju vlastnú existenciu. Je to skrz
tento proces, že povstávajú uchopované objekty.
Ak v tomto
štádiu jednoducho necháte byť povstávanie uchopovateľných objektov – ponechajúc
ich v okamihu, ako povstanú bez toho, aby ste ich sledovali, či dokazovali
čokoľvek – proces ustane. Všetko, čo povstalo ustúpi a rozplynie sa. Ale
ak ich nenecháte ísť, je tu ďalšie povstanie zmyslových vedomí a identifikácie,
typu „toto vedomie uchopuje tento objekt“ a „tamto vedomie uchopuje tamten
objekt“. S týmto prichádza proces pomenuvávania a dávania významu
týmto menám. Takto sa formuluje uchopovanie.
Takto,
keď raz povstala predstava „ja“ a „moje“, celý mechanizmus zmyslových objektov
a vedomí, alebo subjektu a objektu, postupuje, aby uspokojil
prospechárstvo tohto imaginatívneho „ja“ skrz konkrétne zmyslové skúsenosti.
Toto imaginárne „ja“ sa snaží cítiť skutočné tým, že vytvára a nasleduje zmyslové
skúsenosti. Toto je krátky popis, ako povstáva uchopujúce vedomie a uchopované
objekty, vytvárajúc tak nekonečnú samsáru.
Cítiace
bytosti uchopujú všetky objekty a momenty vedomia vytvárané týmto procesom
popísaným vyššie, ako skutočné. Avšak, ak ich dobre preskúmame, ich
prirodzenosť je prázdnota. Z najvyššieho pohľadu nedokážeme nič nájsť.
Všetko v relatívnej realite sa objavuje skrz stále sa meniace momentálne
príčiny, ako oblaky na oblohe.
Keď
je vlhkosť vo vzduchu pohnutá vetrom, vytvárajú sa na oblohe oblaky. Ale keďže
oblaky sú prejavom vetra a vlhkosti oblohy, je nemožné o nich premýšľať,
akoby boli skutočne rozdielne, či odlišné od nej. Nemajú kam ísť, aby
ustanovili svoju existenciu. Oblaky sa môžu zoskupiť iba na nebi a potom sa
vypariť.
Rovnakým
spôsobom klamlivé javy vytvárané neuvedomením, či nevedomosťou vašej mysli,
produkujú tri ríše a šesť typov bytostí. Myseľ je ako vlhkosť,
neuvedomenie ako vietor, rozličné ríše a klamlivé javy ako oblaky, a Buddhovská
prirodzenosž je obloha. Myseľ, ako
vnímavá možnosť, je inherentná v Buddhovskej prirodzenosti rovnako, ako
vlhkosť je inherentná v atmosfére. Poháňané vetrom nevedomosti, sa
klamlivé javy samsáry zhromažďujú, ako oblaky. Sila, ktorá zapríčiní zmiznutie
týchto javov je uvedomenie, že nie je jav, ktorý by ako svoju podstatu nemal
prázdnotu. Nie je žiadne iné miesto, z ktorého by boli vytvorené, než
prázdnota, ani nie je pre ne iné miesto, kam by šli.
Longčhenpa, (chos-bzhi rin-chen phreng-pa)
-----
