Tento blog je osobnou stránkou, ktorá nevyjadruje pozície a názory žiadnej konkrétnej skupiny, ale výlučne jeho autora.

pondelok 4. novembra 2013

Hnevlivé Božstvá v buddhizme

Transformácia, ktorá nastáva, keď sú emócie utrpenia podmanené ostrým, rozlišujúcim vedomím, je povstanie hnevlivých božstiev. Skutočná prirodzenosť emócii utrpenia je prvotná múdrosť, takže päť jedov je päť múdrostí. Skrz moc vedomia sa emócie utrpenia zrútia a toto zrútenie je odhalenie ich skutočnej podstaty, prvotnej múdrosti. Toto zrútenie, alebo transformácia, je hnevlivé božstvo. Hnevlivé božstvá sú rozzúrené súcitom; nie sú nahnevané. Sú ako matka, ktorá vychováva neposlušné dieťa. Matka miluje svoje dieťa a rozzúri sa, aby mu pomohla. Hnevlivé božstvá povstávajú s nesmiernym súcitom, podrobujú si najsilnejšie emócie utrpenia cítiacich bytostí. Ich súcit je ešte intenzívnejší, ako súcit pokojných božstiev.

Garčhen Rinpočhe




-----

štvrtok 10. októbra 2013

Interview so ct. Lopon Ogyan Tanzin Rinpočhem

 Text prebratý z http://enricokosmus.wordpress.com/2013/10/09/dudjom-rinpoche-and-the-ngakpa-tradition/
Preložil: Ngakpa Tongnyid Dorje

Interview s Lopon Rinpočhem o J.S. Dudžom Rinpočhem Džigdrel Ješe Dordžem a tradícii ngakpov.

Dudžom Rinpočhe povedal o duchových tradíciách Tibetu: "Dve komunity praktikujúcich sútru a mantru, holohlaví mnísi a dlhovlasí jogíni, s náhľadom Strednej Cesty (Madhjamaky) a jednaním Vinaji a konečným zjednotením štádií rozvoja a zavŕšenia, Veľkej Dokonalosti (Dzogčhen) - toto je veľká tajná tradícia Starých prekladov (ňingma) v Kraji Snehu s jej šiestimi skvelými kvalitami."

Vo všeobecnosti je tradícia ngakpov mimokláštornou duchovnou tradíciou v Tibete, Pdmasambhava ju založil vo ôsmom storočí a počas nasledujúceho temného obdobia kráľa Langdarmu mali ngakpovia zodpovednosť udržať Dharmu v Tibete. Ako povedal Dudžom Rinpočhe: "Je to zodpovednosťou držateľov náuk, alebo členov Sanghy, aby zaistili, že vzácne buddhistické náuky s ich dvomi aspektami písiem a realizácie nezaniknú, ale zotrvajú dlho vo svete." Prvá skupina ngakpov bolo 25 žiakov Guru Rinpočheho. Bolo tu prvé ngakpovské kolégium v kláštore Samje a volalo sa Ngakpa Dudul Ling. Tam boli ľudia trénovaní v predmetoch Jazyk, Literatúra, Preklad, Agrikultúra, Medicína a Astrológia, Meteorológia a špecialne štúdium vadžrajány a praxe. Mnoho ngakpov ukázalo svoje veľké schopnosti stať sa vysoko vzdelanými ľuďmi a prakikujúcimi. Takisto sú súčasťou tradície ngakpov aj ženy. Nazývajú sa ngakma/ngakmo. Ješe Cogjal, alebo Mačig Labdron boli vysoko rešpektované praktikujúce a inšpiráciou pre mnoho žien v Tibete,

Tradícia ngakpov je najvyšším poznaním o tom, ako mať dokonale vyvážený život. Lopon Ogyan Tanzin RInpočhe je žiakom J.S. Dudžom Rinpočheho Džigdral Ješe Dordžeho a študoval dlhý čas s Jeho Svätosťou. Lopon RInpočhe je pôvodne z Pemakö, narodený v rodine ngakpov s neprerušenou líniou vrodených duchovných darov a zavŕšení pochádzajúcich od tertona Pema Lingpu. Lopon Rinpočhe študoval s veľa veľkými lámami jeho generácie. Jeho korenný láma bol J.S. Dudžom Rinpočhe Džidral Ješe Dordže. Kvôli tomu teraz rozpráva niektoré spomienky o J.S. Dudžom Rinpočhem a pár príbehov o tradícii ngakpov.



utorok 1. októbra 2013

Dzongsar Džamjang Khjentse - Nie kvôli šťastiu

Úryvky z knihy vybral a preložil Ngakpa Tongnyid Dorje



Je to veľký omyl predpokladať, že praktikovanie Dharmy nám pomôže sa upokojiť a viesť bezproblémový život; nič nemôže byť vzdialenejšie pravde. Dharma nie je terapia. V skutočnosti práve naopak, Dharma je ušitá špecialne, aby vám obrátila život hore nohami - na to ste sa prihlásili. Takže ak váš život začne ísť úplne zle, prečo sa sťažujete? Ak sa vaša prax a život neprevráti, je to znak, že to čo robíte, nefunguje. Toto je to, čo odlišuje Dharmu od New Age metód, ktoré zahŕňajú aury, vzťahy, komunikáciu, úspech, Vnútorné Dieťa, byť jedno s vesmírom a objímanie stromov. Z pohľadu Dharmy sú takéto záujmy hračkami samsárických bytostí - hračky, ktoré chytro unudia naše zmysly.

Úprimné želanie praktikovať Dharmu sa nerodí z túžby po osobnom šťastí, alebo aby nás vnímali ako "dobrého človeka", ale neprakitkujeme ani preto, že chceme byť nešťastní, alebo byť "zlý človek". Skutočné prianie k praktikovaniu Dharmy povstáva z túžby po dosiahnutí osvietenia.

Celkovo vzaté, ľudské bytosti uprednostňujú zapadnutie do spoločnosti nasledovaním akceptovaných pravidiel etikety a tým, že sú jemní, úctiví a plní rešpektu. Iróniou je, že takto si mnoho ľudí predstavuje, že sa má správať duchovný človek. Keď vidíme takzvanú praktikujúcu Dharmu správať sa zle, vrtíme hlavou nad jej odvahou sa prezentovať, ako nasledovníčka Buddhu. Ale takéto súdy by mali byť radšej vynechané, pretože "zapasovať" nie je to, o čo usiluje skutočný praktikujúci Dharmy.Spomeňte si na Tilopu, napríklad. Vyzeral tak bizarne, že keby stál dnes pri vašich dverách, odmietli by ste ho vpustiť dnu. A mali by ste prečo. Najpravdepodobnejšie by bol úplne nahý; ak by ste mali šťastie, možno by mal nejaké tangáče; jeho vlasy sa nikdy nestretli so šampónom; a z jeho úst by trčal chvost živej ryby. Aký by bol váš morálny posudok takejto bytosti? "On! A buddhista? Ale on mučí tú úbohú bytosť, keď ju je za živa!" Takto fungujú naše teistické, moralistické a posudzujúcae mysle. V skutočnosti fungujú veľmi podobným spôsobom, ako najpuritánskejšie a deštruktívne náboženstvá na svete. Samozrejme, nie je nič nevyhnutne zlé na morálke, ale pointou duchovnej praxe, podľa náuk vadžrajány, je ísť za všetky naše koncepty, vrátane tých o morálke.

V tantrických textoch sa hovorí, že diskurzívne myšlienky môžu byť prekonané len diskurzívnymi myšlienkami a cyklická existencia môže byť odstránená len cyklickou existenciou. Veľký Saraha tiež poukázal, že to, čo spútava bláznov, oslobodzuje múdrych. Nasledovníci dharmy, ktorým chýba otvorenosť a odvaha uchopiť túto pravdu, budú mať svoju duchovnú cestu dlhú a dostupné metódy obmedzené a cestu náročnú a kajúcnu.
Ale tiež sa neklamte, že máte najvyššie schopnosti a kapacitu, ktoré sú nevyhnutné a umožňujú vam aplikovať výhradne neobyčajné metódy vadžrajány. Od samotného počiatku nás veľkí majstri minulosti varujú opäť a opäť, že hoci musíme mať zámer praktikovať cestu plodu, nikdy by sme si nemali predstavovať, že sme nad príčinnými cestami šravakajány a bodhisattvajány. Navonok by sme mali praktikovať šravakajánu, vnútorne bodhisattvajánu a tajne vadžrajánu.

Snažte sa byť disciplinovaní a praktikovať každý deň, namiesto raz za čas; alebo praktikovať hodinu a pol každý deň, než päť minút jeden deň a hodinu ďalší. Alebo sa snažte obliecť k svojej praxi a spraviť z nej  špeciálnu a dôležitú udalosť vo vašom dni, miesto aby ste sa doplazili na váš meditačný vankúš vo svojom pyžame a chytro odrapotať vaše modlitby ako papagáj, akoby ste boli nútení platiť nejakú duchovnú daň.

Náš svet je posudzujúci a všetci to poznáme, že keď prezident USA, alebo multimilionársky športovec je prichytený, ako robí niečo z ďaleka bezvýznamné, čo všetko z toho spravia jeho rivali a médiá. Rovnaký typ súdiacej mysle je často smerovaný na gurua, keď sa študenti snažia oceniť jeho hodnoty založené na ich vlastnej verzii ako sa má morálne správna a nasledovania hodná osoba správať. Avšak problém je, že čím viac študenti duchovne dozrú, tým vyššie pravdy hľadajú a časom im musí guru nevyhnutne poskytnúť iný druh inšpirácie. Začiatočníci sú často inšpirovaní skromnosťou a jednoduchosťou gurua. Avšak neskôr, keď príde čas rozbiť koncepty, je guru s charakterom a vzhľadom „morálneho“ askétu v pasci, nebude schopný robiť výzvy, ktoré rozbijú bariéry brániace v pokroku študenta.
Vôľa byť inšpirovaný a tendencia byť vytočený sú obidve relatívne reakcie: niektorí ľudia sú inšpirovaní pohľadom na pokojného mnícha so žobráckou miskou, iní zas polo-opitým a polonahým jogínom.

Prax gurujogy nemá nič spoločné s uctievaním vonkajších bytostí, ani to nie je skôr jednotvárna metóda k pripomenutiu, že guru je náš učiteľ. Gurujoga je jediný spôsob, ako si postaviť most medzi nami a prirodzenosťou našej mysle, takže nie je dôležité si iba nájsť autentického gurua, ale musí mať aj autentickú líniu. Ako limitované bytosti dokážeme posúdiť účinnosť cesty a toho, kto na nej je (v tomto prípade guru) tak, že prihliadneme k historickým záznamom duchovných skúseností nášho gurua a takisto jeho guruov a všetkých ostatných guruov, čo náležia k tejto línii. Dať dôveru niekomu, kto je nezávislý od všetkých línií a tvrdí, že mal zjavenie o novej ceste k osvieteniu je veľmi riskantné. Ak sa rozhodnete nasledovať samozvaného gurua majte na mysli, že budete odkázaní sami na seba, pretože nie je spôsob ako overiť pravdivosť jeho tvrdení. Veľmi dobre to môže byť šarlatán.


- Dzongsar Jamyang Khyentse

sobota 6. apríla 2013

Ani Láma Šerab Zangmo - Veľká jogínka z Gebčak Gompy

Z angličtiny preložil Ngakpa Tongnyid Dorje
Zdroj: http://gebchakgonpa.org/gebchak-nuns/interviews-with-nuns/sherab-zangmo/




                Ani Láma Šerab Zangmo bola rezidentnou mníškou a učiteľkou meditácie v Gebčak Gompe. Často nazývaná ako „veľká jogínka Gebčak Gompy“, bola Šerab Zangmo slávna medzi lámami východného Tibetu pre svoju vysokú realizáciu. Umrela na jeseň 2008 s mnohými znakmi zavŕšenej praktikujúcej. Strávila 70 rokov v neprerušenej meditačnej praxi odkedy prvý raz prišla ako 16 ročná do Gebčak Gompy. Bola poslednou z najskoršej generácie mníšok v Gebčak Gompe a bola súčasťou znovu vybudovania kláštora v pozdných osemdesiatych rokoch a obnovenia jeho jedinečného systému budhistickej praxe pre ženy. Šerab Zangmo bola neobyčajnou v mnohých smeroch: pre spontánne osvietenie, ktoré dosiahla skrz oddanosť k jej guruovi, Tsang-yang Gyamtso; hlbokú jednoduchosť jej náuk; a pre jej flexibilitu pri čelení náročným podmienkam.



                Šerab Zangmo viedla mladšie mníšky Gebčak Gompy v ich praxi až kým neumrela. Ako sa blížila k momentu smrti smiala sa a povzbudzovala mníšky, a rozprávala im svoje jasné vízie buddhov, ktoré sa pred ňou objavovali. Viac o jej odchode TU.



                Láma Šerab Zangmo najčastejšou náukou bolo toto: „poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“ – poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.



Rozhovor s Ani Láma Šerab Zangmo & Wangdrak Rinpočhem



(Wangdrak Rinpočhe žiada Šerab Zangmo o náuky mysle a meditačné inštrukcie. V čase rozhovoru mala 85 rokov)



Šerab Zangmo: Čo môžem povedať? Nič neviem, Rinpočhe!



Wangdrak Rinpočhe: Prosím, bude to prospešné pre praktikujúcich.



ŠZ: (recituje verš)



Od samotného počiatku je podstata mysli prázdna,

Praktikuj prirodzene, bez vyumelkovanosti.



Silno sa modli k svojmu lámovi, ponechajúc svoju myseľ po celý čas v stave oddanosti, viery a čistého vnímania bez vyrušenia.



WR: Aký je protijed, keď povstane mnoho konceptuálnych myšlienok? Ako máme meditovať?



ŠZ: Nesnaž sa zastaviť konceptuálne myšlienky, ale nechaj ich povstať. Poznaj ich prirodzenosť tým, že s budeš modliť k lámovi chápajúc, že myseľ lámu a tvoja sú nerozdielne. Odpočívaj v prirodzenosti myšlienok a takýmto spôsobom sa transformujú.



Je nemožné zastaviť konceptuálne myšlienky, ktoré povstávajú a ak sa ich snažíš zastaviť, iba sa zmnožia. Rozpoznaj samotnú podstatu myšlienok keď povstávajú, modli sa k lámovi a spočívaj v meditácii.



(Počas celého rozhovoru Šerab Zangmo stále recitovala modlitbu k Tsang-Yang Gyamtsovi, otáčajúc modlitebný mlynček.)



ŠZ: Mala som 16, alebo 17, keď som prvý raz prišla do Gebčaku. V tom čase sa o kláštor a mníšky staral prvý Wangdrak Dordže. Prvý Tsang-Yang Gyamtso a Tsogyal Rinpočhe už umreli a ja som ich nikdy nevidela.



Na začiatku Kultúrnej Revolúcie boli nútené zvyšné mníšky a miestny nomádi žiť spoločne v uzavretých komúnach. V tom čase som sedávala v meditácii hore na kopci počas dňa a do kempu som sa vracala v noci vyspať. Keď sa naša miestna komúna rozpadla, žila som v bratovom dome a predstierala, že nemám nohy a nemôžem chodiť. Takto ma nikto nenútil pracovať a ja som mohla v tichosti pokračovať v mojej mysli. V 1988 keď bola obnovená nejaká náboženská sloboda, vstala som a prekvapila každého, keď som obchádzala okolo Dzong-go Lingu. Odvtedy som pokračovala v mojej meditačnej praxi v jaskyni pri kláštore.



WR: Skutočne, ona je niekto, kto strávil celý svoj život v meditačnej praxi. Hoci má teraz 80te roky, jej inteligencia a jasnosť mysli nezdegenerovali. Nezažíva vo svojej mysli vôbec žiadne utrpenie, alebo nepohodlie, hoci má jej telo nejaké choroby. Je neobyčajná!



Nedáva dlhé náuky; stačí len pár esenciálnych slov. ak by bol ich význam rozvinutý, mohlo by sa vysvetľovať nesmierne veľa. Ako učí: „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené!“. Poznaním mysli skrz prax, všetko je oslobodené.



ŠZ: (Šerab Zangmo recituje verše suplikácie k Wangdrak Rinpočhemu)



Navonok majster všetkých tantier, komentárov a inštrukcií,

Vnútorne zavŕšený v praxi kanálov, vetra a esencie,

On, ktorý dosiahol realizáciu Samantabhadru,

Pri nohách Wangdrak Dordžeho sa modlím!



WR: Ženský kláštor Gebčak má neobyčajný systém praxe, iný, než ostatné ženské kláštory, a mníšky v Gebčaku samotné sú neobyčajné. Adeu Rinpočhe chválil Kláštor Gebčak a povedal, že je ťažké nájsť iné kláštory s rovnakým kalibrom praxe.



Šerab Zangmo je teraz posledná žijúca mníška z rannej generácie mníšok v Gebčaku. Máme veľké šťastie, že ju môžeme navštíviť a obdržať jej náuku.



ŠZ: Pred tým, keď som meditovala, som si myslela, že praktikujem šamathu. Keď som preberala moje meditačné skúsenosti s mojimi lámami, povedali mi, že to nebola šamatha, ale spontánne rozpoznanie prirodzenosti mysli.



(Recituje ďalší verš)



Udržiavaj pôvodný prirodzený stav,

Praktikuj bez konceptualizácií.



WR: Všetka Dharma je zahrnutá v týchto dvoch riadkoch.



Šerab Zangmo prestala učiť akúkoľvek Dharmu. Povedala, že nemá nič, aby mohla vysvetľovať čo je a čo nie je skutočná prirodzenosť mysli. Keď chápeme skutočnú prirodzenosť bez zastavovania toho, čo povstáva v mysli, modlíme sa celým srdcom k lámovi, ktorého myseľ je neoddeliteľná od našej, zatiaľ čo sústavne rozvíjame lásku a súcit pre všetky bytosti...to je Dharma.



Tieto inštrukcie sú rovnaké, ako učila minulý rok.



ŠZ:



Ponechaj si vlastnú nezávislosť skrz svoju vlastnú prax udržiavania prirodzeného stavu mysli,

Ochraňuj priania druhých skrz prax lásky a súcitu.



WR: Keď dôjde k praxi, nemusí byť povedané nič mimo tieto dva riadky. Je veľa príbehov bytostí, ktoré zrealizovali spontánne, napríklad kráľ Indrabhuti, ktorý bol oslobodený jednoducho keď obdržal splnomocnenie, alebo realizácia Áryadévu keď ho Nágardžuna udrel po hlave topánkou. Pre nich, mimo toto jednoduché uvedenie, nič iné nemusí byť vysvetľované. Inak povedané, je veľa textov Buddhových náuk, ale nič z toho nie je potrebné k realizácii. „Poznaním jednej veci, všetko je oslobodené“.

(video povodne zverejnené na http://www.pundarika.uk.net/index.php/projects/nangchen-nuns )


streda 13. marca 2013

Meditačné ústranie so ctihodným Dhammadípom

MEDITÁCIA SAMATHA A VIPASSANA
z hľadiska tradície jogačáry


Intenzívny meditačný retreat vedený ctihodným Dhammadípou (http://www.dhammadipa.cz/biografie )


26.4. 2013 - 2.5. 2013
(začiatok v piatok o17.00, koniec štvrtok vo12.00)


Miesto konania: VZDELÁVACÍ CENTRUM ZAJEŽOVÁ www.zivica.sk/zajezova




Srdečne vás pozývame na meditačný retreat, na ktorom budeme praktikovať
meditáciu samatha, vipassana a štyri božské (nekonečné) prebývania,
brahmaviháru - lásku, súcit, radosť a rovnomernosť vedomia.
Pomocnými prostriedkami budú hatha jógové cvičenia.


 „Štyri nekonečné prebývania sú základom pozitívneho poňatia emócií a sveta v buddhisme, nakoľko prekážky vedomia majú citovú povahu. Predstavujú prax transformácie vedomia podporovanou transformáciou pocitov. Táto transformácia
sa daje na základe hlbšej koncentrácie a pochopenia
komplexu cítenia, ktoré je zodpovedné za prežívanie šťastia
či utrpenia v dennej skúsenosti.“
(Bhante Dhammadípa)


Cena retreatu: 149 € (cena zahŕňa ubytovanie, stravu a organizačný poplatok.


Príspevok pre ct. Dhammadípu za vedenie semináru budete môcť prispieť na mieste
vo forme daru).


Bližšie informácie a prihlášky získate na: r.miesler@seznam.cz , 091830166


streda 27. februára 2013

Volanie Lámu Z Diaľky zvané: Spontánna Pieseň Pôvodnej Prirodzenosti





Z angličtiny preložil Ngakpa Tongnyid Dorje.





Esencia (ngo-wo) prirodzenej mysle je prvotne nemenná a nevyumelkovaná
zotrváva ako hlboká jasnosť, čistá od počiatku (kadag), Mladistvé Telo Vázy,
láma Dharmakáji, Ješe Dordže, mysli na mňa (khyen-no)!
Daj mi požehnanie, aby som dosiahol dôveru v Náhľad (tawa).

Nepretržitá Prirodzená Kvalita (rang-zhin) spolu vyvstávajúca s nahromadeným jasným svetlom,
zotrváva ako spontánny prejav obdarený Piatimi Dokonalosťami,
láma Sambhogakáji, Dečhen Dordže, mysli na mňa!
Daj mi požehnanie, aby som dosiahol dokonalosť v Meditácii (gom-pa).

Súcit (thugje) prostrý stránenia, prvotná múdrosť (yeshe) oslobodená od extrémov,
zotrváva ako esencia všetko prestupujúceho nahého, prázdneho vedomia,
láma Nirmanakáji, Drodul Lingpa, mysli na mňa!
Daj mi požehnanie, aby moje prospešné Jednanie (chöpa) bolo uskutočnené.

Základ prvotného vedomia je nehybný a nemenný,
čokoľvek povstáva je vyjadrením Dharmakáji, ani dobré, ani zlé.
Súčasné vedomie je v skutočnosti Buddha.
V mojom srdci som našiel Llámu, ktorý je prostý starosti.
Keď plne uskutočním moju prvotnú myseľ, ako skutočnú prirodzenosť Lámu,
recitácia modlitieb plná pýchy a vychvaľovanie sa o mojich činoch, nebudú viac potrebné.
Tým, že nechávam všetko ísť v slobodnom prirodzenom prúde neupraveného vnútorného vedomia,
tak čokoľvek povstane je bez základu, a požehnanie samo-oslobodzovania je dosiahnuté.
Vykonštruovaná Dharma nenecháva žiaden čas na dosiahnutie Buddhovstva.
Meditácia vyprodukovaná skrz mentálnu analýzu je veľký klamlivý nepriateľ.
Tento typ uchopovania objektov je teraz vymazaný pomocou nedbalosti blázna,
a tento ľudský život je strávený v nespútanom a uvoľnenom nahom stave.
Jogín Veľkej Dokonalosti (dzogchen) je radostný, nech robí čokoľvek.
Potomok línie Pema Džungneho (Padmasambhavu, prekl.) je šťastný, nech je v spoločnosti kohokoľvek,
Ochranca, veľký tertön, láma, ktorému nie je rovného;
Dharma Srdcovej Esencie Dákiní (khandro nyingthik) je skutočne neporovnateľná.
Tma veľkej nevedomosti srdca je rozptýlená na jej vlastnom mieste a
slnko žiarivej jasnosti žiari nepretržite.
Toto veľké šťastie je láskavosťou Lámu, jediného otca,
Budem pamätať na Lámu, ktorého neobmedzená láskavosť sa nedá nikdy splatiť.

Na žiadosť môjho predného vadžra študenta, Tulku Džigme Čhöjin Don Thamčhe Drupadeho, bolo toto vyslovené ako žvatlanie v delíriu Džigdrel Ješe Drodžem. Skomponované na Medeno Sfarbenej Hore v Pemakö.