Život Tsangňyön Heruku

Nasledujúci text je nesmierne zaujímavý. Aspoň pre mňa. Odhaľuje niekoľko dôležitých informácii o jogínskej tradícii, ktorá v tom čase existovala v škole kagju separátne od mníšskej, ukazuje jej prístup a praxe. Tsangňjön je zodpovedný za autorstvo súčasne najrozšírenejšej verzie životopisu Milarepu. V ďalšom článku vám chcem priniesť náhľad do ranných životopisov Milarepu, ktoré pochádzajú z pera Gampopu a ďalších, a ktoré sa značne líšia od Tsangňjönovej verzie, ktorá v sebe obsahuje dosť veľa zľudovelých prvkov.

Voľný preklad z knihy "The Biogpraphies of Rechungpa" od Peter Alan Robertsa.

Preklad: Karma Gyalpo Dondrub

Život Tsangňjön Heruku

                Práce Tsangňjöna a jeho nasledovníkov sú kriticky dôležité v histórii životopisov Kagju. Tieto životopisy, ktoré sú obzvlášť zamerané na ranných praktikujúcich, ako bol Milarepa, Rečungpa, Tilopa, Náropa, Marpa, Götsangpa a Lorepa, zatienili skoršie verzie a nabrali dominantnú dôležitosť nad neskoršou generáciou.

                Máme tri životopisy Tsangňjöna, ktoré napísali jeho žiaci. Dva sú od autorov životopisov Rečungpu: Lhatsun Rinčhen Namgjala a Götsang repu. Tretí je od Rabdžam Ngödrup Palbara – ktorý teraz existuje v jedinej známej kópii v zbierke E.Gene Smitha, ale v časti jeho zbierky, ktorá je uskladnená v Európe a do ktorej nebolo možné získať vstup. Tsangňjön Heruka sa narodil v roku 1452. Bol vysvätený ako dieťa v jeho siedmom roku a jeho mníšske meno bolo Sangje Gjaltsen. Vo svojich osemnástich rokoch, podľa Götsang Repu, ale v jeho štrnástich podľa Lhatsun Rinčhen Namgjala, Tsangňjön ušiel zo svojho kláštora, aby šiel na púť. Po ceste stretol Šara Rabdžampa Sangjeho, ktorý bol držiteľom línií Rečungpu.  Šara Rabdžampa Sangje obdržal zjednotenie všetkých línií Rečungpu od svojho učiteľa Nawang Drakpu (1418-96), ktorý bol držiteľom línie Talung Kagju v kláštore Talung a dal Šarovi inštrukcie, aby šíril tieto náuky karnatantry. Kvôli tomu, hoci Tsangňjön Heruka je obyčajne spojovaný s Drukpa Kagju, pôvod jeho línie leží v Talung Kagju, ktorá zachovala transmisiu týchto náuk do súčasnosti. Tsangňjön sa stal jeho žiakom a čoskoro bol schopný rozvinúť teplo a obliekať si iba bavlnu. Šara dal Tsangňjönovi meno Čhökji Drakpa. Podľa Lhatsuna slúžil Tsangňjön ako služobník Šarovej partnerky po šesť mesiacov, čo je obyčajne eufemizmus pre sexuálne praxe, ktoré sú v Rečungpovej transmisii ústredné. Napríklad, jeden z mála textov o ktorých sa vraví, že boli napísane Rečungpom, je nazvaný Zoznam hlbokých inštrukcií z Dolného Vstupu Slávnej Samvara-karnatantry, v ktorej deklaruje:

Dokonalá nádoba pre tajnú metódu

Je žena s veľkou túžbou,

A podobne, (sexuálne) zrelý muž,

S dokonalosťou mladosti a blaženosti.

                Pokračuje a vraví, že táto metóda nie je pre tých bez túžby, ešte sexuálne nezrelých, ani pre asketikov. Text, celý vo veršoch, sa neostýcha podať účel a detaily sexuálnej praxe. Napríklad, radí praktikujúcemu nebáť sa pohrýzť ženu na takých miestach, ako sú pery, prsia a bradavky, pretože jej to prinesie potešenie. Takisto radí, kde bozkávať (zoznam začína obidvomi očami a vrcholí s vagínou, ako vzácny príklad náboženského propagovania orálneho sexu), kde uštipnúť a kde uškrabnúť. Nazýva túto prax „Najvyššia cesta nepoškvrnenej blaženosti, najhlbší význam, jediná cesta, ktorou išli buddhovia troch čias.“ Avšak je dôležité sa uistiť, že naša partnerka je správneho typu. Iný text z Rečungpovej línie, Skúmanie znakov dákiní, je úplne zameraný na zhodnotenie žien, ako perspektívnych partneriek v sexuálnej praxi.

                Životopisy sú obyčajne veľmi zdržanlivé o tomto aspekte života ich subjektov. V textoch od Tsangňjöna o Milarepovi, jediné partnerky, ktoré mal Milarepa mať, sú Tseringmi, bohyne vrchov. Ničmenej ranné texty zmieňujú, priebežne, jeho sexuálne partnerky a Milarepove vlastné inštrukcie, zachované v Džamgon Kongtrulovom Pokladnica Inštrukcií, sú špecificky o aktuálnej sexuálnej praxi, o ktorej hovorí, že sa má robiť bez hanby, ale vo veľkej tajnosti.

                Marginalizmus sexuálnych praxí v Tibetskom budhizme je demonštrovaný dvomi textami, ktoré zložil Šang Lotsawa (+1237), ktoré odhaľujú, že tieto praxe boli držané v tajnosti, aby neboli zavrhnuté. Šang Lotsawa študoval s veľkým počtom dôležitých vtedajších učiteľov rôznych tradícií, ale v termínoch jeho vlastnej transmisie náuk leží jeho dôležitosť v následníctve línie pochádzajúcej od Khjungtsangpu, atypický, ale historicky dôležitý mníšsky žiak Rečungpu. Vo Svetelná Partnerka Veľkej Blaženosti, Šang Lotsawa pripomína praktikujúcim používať ženu, ktorá je celá výsledkom vlastnej predstavivosti, tvrdiac, že používať skutočnú ženu je ako ísť prvý krát na koni, bez oprátky, alebo sedla, čo môže byť katastrofa pre oboch.

                Avšak v nasledujúcom texte, ktorý bol mienený pre ešte menší okruh čitateľov, Šang Lotsawa inštruuje, že prax musí byť robená so skutočnou ženou, aby nastal zostup semena, bol zastavený, otočený a rozšírený do celého tela. Sú tu štádiá praxe, počnúc s ovládaním semena iba hľadiac na jej prsia, atď., a množstvo takýchto štádií kulminuje v skutočnej penetrácii.  Počas pomeru sa partneri vizualizujú navzájom ako božstvá, muž recituje ženskú mantru a žena mužskú mantru. Pre každé štádium zostupu semena, atď, sú tu špecifické spôsoby pohľadu, dychových cvičení a vizualizácie. Šang Lotsawa vraví, že sú praxe, ktoré zapríčinia, že žena je priťahovaná tak, že sa stane partnerkou, ale nedáva detaily a smeruje čitateľov k ich vlastným učiteľom pre inštrukcie v súkromí.

                Aby sme sa vrátili k Tsangňjönovi, kým bol žiakom Šaru, mal bezpočet vízií a skúseností, že navštevoval iné ríše, takže ho jeho spolužiaci považovali buď za podvodníka, alebo blázna. Avšak jeho učiteľ predal transmisiu celej Karnatantry, alebo Ňjengju línií jemu, a autorizoval ho za svojho nástupcu.

                Tsangňjön odišiel praktikovať na rozličné posvätné miesta, predovšetkým do Tsari. Táto oblasť je v súčasnosti v okrese Nang na hranici s Indickým štátom Arunačal Pradeš. Dva kraje na západ pozdĺž hranice sú oblasť, kde Rečungpa trávil pozdnú polovicu svojho života. Tsari samotné sa stalo pútnickým miestom potom, ako Tsangpa Gjaré, zakladateľ Drukpa Kagju a objaviteľ teriem Rečungpu, tu ostal na ústraní.

                Tsangňjön opustil svoju mníšsku róbu a vstúpil do pohoršlivého jednania, ako je ponúkať ľuďom na jedenie hovno a hádzať na nich moč, čo prekvapivo inšpirovalo oddanosť v populácii, ktorá ho volala „Tsari Pawo“, čo znamená „Dáka z Tsari“. Dáka je mužsky ekvivalent dákiní, ktoré sú často popisované ako hnevlivé božstvá obývajúce pohrebiská, ale ktoré sú osvietené praktikujúce, alebo ochrancovia vadžrajány.

                Veriac, že normálne jednanie by obmedzilo jeho schopnosť prospievať bytostiam, natrel sa ľudským popolom, ozdobil sa ľudským tukom a krvou; odsekával prsty rúk a nôh z mŕtvol a urobil z nich veniec, ktorý si vmotal do vlasov. Vyťahoval vnútornosti z mŕtvol a urobil z nich náhrdelník a náramky. V neskoršom živote sa zdobil ozdobami vyrobenými z ľudských kostí, ktoré mu doniesli uctievatelia, ale v tomto čase zvykol prísť do mesta nahý, okrem týchto častí mŕtvych tiel, tancovať, smiať sa a plakať. So svojim stoporeným penisom naháňal ženy. Niekedy si zviazal penis, takže bolo vidno len ochlpenie a naháňal mužov, kričiac „Pretiahni ma!“ Tiež pil moč, jedol fekálie a hádzal ich na ľudí, ktorí ním boli pochopiteľne obyčajne vystrašení.  Keď prišiel do Lhasy, ľudia ušli strachom, mysliac si, že je to démon. V tomto období ho tí, ktorí k nemu cítili oddanosť, nazývali Tsangpa Ňjöpa, čo znamená „blázon z Tsangu“. Už predtým obdržal vo vízii od Hevadžru „tajné“ meno Tratung Gjalpo, čo znamená „Kráľ Herukov“. Tratung, čo doslova znamené „pijúci krv“ je Tibetské pre Heruku a je to všeobecne pomenovanie pre meditačné božstvá vo vyššej tantre. Toto sa zdá byť pôvod pre druhú časť jeho mena, pod ktorým sa preslávil: Tsangňjön Heruka.

                Avšak, niekedy v tomto čase navštívil Tsangňjön svoju matku, ktorá naliehala, aby zmiernil svoj zjav, čo relatívne spravil, hoci príležitostne si stále obliekal róbu z ľudskej kože a jedol mozgy a mäso mŕtvych.

                Tsangňjön zažil počas osobných ústraní množstvo vízií. Obzvláštny význam má skúsenosť, ktorú mal v jaskyni zvanej Namkha Dzong (Zámok Oblohy, namkha – obloha, dong – zámok/hradisko, prekl) v Poto, kde pred storočiami praktikoval Milarepa. Toto bolo okolo 1477, keď mal Tsangňjön 25 rokov. Mal víziu ,v ktorej mu Milarepa vyrozprával jeho životný príbeh. Toto vo veľkom prispelo inováciám, ktoré Tsangňjön zahrnul v prerozprávanom živote Milarepu.

                Tsangňjön takisto povedal svojim žiakom, že sa rozhodol jeho Milarepove texty po tom, čo mal víziu Náropu počas ústrania v jednej z Milarepových jaskýň. Vízia Náropu recitovala verše chvály o Milarepovi, hovoriac v zmesi Sanskritu a Tibetštiny. V Tsangňjönovom životopise Marpu, ide Marpa ako starý muž do Indie a vraví o Mialrepovi Náropovi. Tsangňjön potom popisuje, ako sa nie len Náropa, ale aj stromy a hory uklonili smerom k Tibetu, kým Náropa recitoval tie isté verše, ktoré obdržal Tsangňjön vo svojej vízii. Táto pasáž zapríčinila, že niektorí autori interpretujú Náropove dátumy a robia z neho Milarepovho súčasníka. Avšak Náropa umrel v 1040, v roku, keď Atíša odišiel do Tibetu a priniesol so sebou relikvie z kremácie Náropu, a to bol pravdepodobne rok narodenia Milarepu.

                V Tsangňjönovej vízie mu Náropa káže skomponovať život a piesne Milarepu a vyrobiť ich doskotlač. Tsangňjön simultánne videl prekladateľ, ktorý mal oblečené šaty panditu a vyrezával doskotlač. Toto je dôležitý detail, pretože výroba doskotlače prelomí príkaz tajnosti ohľadom literatúry o Milarepovi. Náropa povedal Tsangňjönovi, že nájde sponzorov pre projekt v oblasti Gungthang, čo bola domovina Milarepu aj Rečungpu. Náropa tiež povedal Tsangňjönovi o piatich mladých ženách, s ktorými si začne vzťah, pretože toto nejak bude garanciou pre dokončenie úlohy, čo by inak pre potulného praktikujúceho bez akéhokoľvek majetku bolo náročné.

                Lhatsungov životopis cituje, že už vtedy existovala štandardná zbierka Milarepových piesní. To musí byť ˇŽivot a piesne Šepaj Dordžeho. Avšak Tsangňjön prijal náročnú úlohu vystopovať ďalšie piesne v rozľahlej geografickej oblasti. Našiel sponzorov a dal dokopy zručných rytcov, ktorí vyryli xylografické bloky pre Život Milarepu. Jeho sponzori ho požiadali, aby odložil svoj plán vyrobiť bloky pre druhý zväzok, Stotisíc piesní Milarepu, pretože si to nemôžu dovoliť. Tsangňjön odmietol, povediac im, že úspech je zaručený, kvôli jeho proroctvu vízie a prítomnosti piatich mladých družiek. Dva roky neskôr bola úloha hotová a kópie jeho práce začali cirkolovať široko vo všetkých oblastiach Tibetu.

                Vtedajši kráľ Gungthangu bol Nagjal De (1422-1502; vládol v 1436-1502), oddaný budhista, ktorý bol žiakom Bodong Pančhena (1376-1451), zakladateľa školy Bodong, ktorý stále drži rekord najväčšieho počtu autorských zväzkov v Tibetštine. Setsra kráľa Namgjal De, Adrol Čhökji Drönme sa stala prvou zo série slávnych inkarnácií Jamdrok Džetsuniem v tradícii Bodongpa.

                Kráľ Namgjal De sa stal oddaným a patrónom Tsangňjöna a vyrezať doskotlače pre dôležité texty, ako sú Medicínska Tantra, Mani Kambum a text nazvaný Náuky Milarepu. Tsangňjön už vyrobil bez kráľovskej patronáže v rokoch 1488 a 1490 jeho prvú edíciu. Zdá sa, že nie je žiadna existujúca kópia kráľovskej edície.

                Kráľ Namgjal De bol otcom Lhatsun Rinčhen Namgjala, ktorý sa stal hlavným žiakom Tsangňjöna počas vlády svojho otca. Preto mal Tsangňjön blízke spojenie s Gungthangskou dynastiou a s kráľovstvom Mangjul Gungthang.

                Tsangňjön žil rpedovšetkým v oblastiach, kde pobýval Milarepa, ale takisto robil púte na horu Kailaš a do Nepálu, kde v spoločnosti mladého Lhatsuna, obnovil stúpu Swajambhu (ktorú o roky neskôr obnovil samotny Lhatsun). Tsangňjön bol ocenený kráľom Ratna Mallom (vládol v 1482-1528) Kathmandu a Patanu (tretiemu mesto toho, čo teraz poznáme ako Kathamandu valley, Bhaktapuru, vladol kráľ Raja Malla, v r.1482-1505).

                Tsangňjön zomrel vo veku 55 počas svojej prvej návštevy Rečungpuk, čo bola jaskyňa v údolí Jarlung, ktorá je spojená s Rečungpom. Toto miesto jeho skonu sa rozvinulo v hlavné centrum neskoršej transmisie jeho línie.

-----

Čhögjal Namkhai Norbu Rinpočhe - Ani koza, ani ovca

Rozhodol som sa preložiť a poskytnúť verejnosti krátky článok od ČhNN Rinpočheho, ktorý reflektuje situáciu okolo rôznych náuk na západe, predovšetkým takých, ktoré sa zdajú vychádzať z buddhizmu. Článok by som najradšej témeticky prepojil so sekciou napravo, ktorú som nazval "Dharma-Cola". Vlastne aj na popud v tomto článku tam tá sekcia je.

Z knihy: Ati Samten Gondzöd, The Ati Treasury Of Contemplation
Preklad z angličtiny: Karma Gyalpo Dondrub


Nevhodnosť príjímania a udržovania náuk "ani koza, ani ovca".

Všeobecne povedané, rozličné povozy, ktoré tvoria tri cesty odriekania, transformácie a samo-oslobodzovania, ktoré učil Pán Buddha, Kráľ Šákjov, najvyšší majster dzogčhenu Garab Dordže, veľký učiteľ Padmasambhava a tak ďalej, sú definitívne náuky, ktoré dokonale obsahujú všetko, čo je potrebné na ceste nasledovať. Dôkaz, že tomu tak je, je podporený skutočnosťou, že od starých čias až po naše dni, bezpočet praktikujúcich dosiahlo najvyššie stupne realizácie tým, že tieto autentické cesty nasledovali a v súčasnosti mnoho šťastlivých západniarov so zásluhami, skrz silu tejto pravdy prišli k Dharme a mnoho ďalších príde. Avšak, niektorí západniari, ktorí sami seba nazývajú „buddhistami“ tvrdia, že hoci tieto metódy náuky sú hlboké a esenciálne, musia byť adaptované na modernú psychologickú vedu, aby mohli dosiahnuť západniarsku myseľ, čo je ako povedať, že Buddhova náuka neposkytuje všetky faktory nevyhnutné pre realizáciu. Použijúc to ako zámienku,  a na základe ich sebeckých záujmov títo ľudia vezmú niečo tu, niečo tam a všetko spolu pomiešajú, vytvoriac niečo neurčiteľné, čo je slovami tibetského príslovia „ani voda, ani čaj, ani koza, ani ovca“ (po slovensky: ani ryba, ani rak, prekl.). Dajú tomu impresívny názov a napíšu niečo naoko veľmi zaujímavé a atraktívne, urobia pár seminárov, ktoré volajú „workšop“, aby ich vynález začal byť akceptovaný ako nový systém náuky. Ako môžeme vidieť, dneska sa tieto prázdne a povrchné aktivity množia.

                Týmto novým systémom náuk chýba akýkoľvek presný a dôveryhodný zdroj, ktorý môže garantovať ich autenticitu, ale možno toto je dôvod, prečo majú ľudia, ktorí sa o ne zaujímajú, dojem, že majú liberálnejšiu podstatu. Navyše, sú tu ľudia, ktorí silno uvádzajú, že tieto nové systémy náuk, ktoré nie sú „ani koza, ani ovca“, skutočne fungujú a prospievajú mysli tých, čo sa o ne zaujímajú. Ale ako môže malé momentálne šťastie založené na sebe strednom záujme a emóciách, byť považované za niečo „neobyčajné“?

                Nočný motýľ, fascinovaný svetlom lampy, ktoré je pre jeho oči prekrásne, hodí sa do plameňa. Jeleň, uchvátený zvukom flauty, ktorý je melodický pre jeho uši, padne do rúk lovcom. Včela, vábená vôňou kvetu, príjemnou pre jej čuch, sa zadusí v okvetných lístkoch, ktoré sa okolo nej zavrú.  Ryba, priťahovaná návnadou, ktorá je lahodná pre jej jazyk, je chytená na hák.  Slon, potešený dotykom s močiarom, ktorý je príjemný pre jeho telo,  sa utopí v bahne. Rovnako, malé momentálne šťastie, ktoré môžeme nájsť v mysli podmienej dualizmom, je iba niečo, čo obyčajní ľudia zažívajú skrz svoje zmysli, a preto podobné vyššie zmieneným príkladom zvierat.  Naopak, najvyššie oslobodenie, ktoré úplne prekračuje dualizmus môže povstať len nasledovaním dôveryhodnej, autentickej cesty. Každé momentálne šťastie, ktoré neprekročilo prirodzenosť utrpenia, nezáleží na tom, aké je, je úplne odlišné od najvyššieho oslobodenia, ktorému sa učí vo Svätej Dharme. Toto môže byť jasne pochopené z Buddhových spisov a pojednaní neskorších učencov. Preto je extrémne dôležité, aby tí, ktorí túžia po oslobodení, zvážili úžitok voči risku, neklamali sa. Namiesto toho by mali prijať zodpovednosť jednať takým spôsobom, aby tieto extrémne vzácne a hodnotné náuky, ktoré mali vďaka svojim zásluhám to šťastie stretnúť, trvali dlho bez úpadku. 

-----

Togden Šakja Šrí - Otvorenie Dverí Oslobodenia

O tomto výnimočnom praktikujúcom z pomerne nedávnej doby (1853-1919) som už raz písal TU. Nedávno ma zaujala jedna pasáž zo životopisnej knihy o ňom, ktorá, podľa mňa, oplýva neobyčajnými radami nie len pre praktikujúcich dzogčhenu. Dolu uvedenému výňatku predchádzajú úvodné dzogčhenové praxe typu rušen a semdzin, ktoré sú v texte detailne uvedené. Potom nasleduje pasáž o rozvinutí pokojného stavu -šine-, ktorú nasleduje nasledujúci úryvok. ENJOY!

Výber z textu: Karma Gyalpo Dondrub                 Z knihy: Togden Shakya Shri, Life and Liberation of a Tibetan Yogi; od Khatog Situ Chökyi Gyatso, preklad do angličtiny Elio Guarisco, Shang Shung Publications

Preklad z angličtiny: Karma Gyalpo Dondrub

 

Neobyčajné stručné náuky, ktoré uvádzajú prirodzenosť mysli, nazývané

Otvorenie Dverí Oslobodenia

Aby si zotrvali v pokojnom stave bez podpory objektu (mtshan med kyi zhi gnas), zaujmi pozíciu a pohľad Vairočanu, ako pred tým.  Na korune svojej hlavy si vizualizuj Majstra, ktorého láskavosť je ťažké oplatiť.  Vrúcne ho invokuj. Potom, čo sa Majster rozplynul do teba, uvoľni sa v čistej prítomnosti a budeš zažívať hladkú prázdnu otvorenosť: to je pokojný stav (gnas pa). V tomto stave zrazu povstanú myšlienky: to je pohyb (´gyu ba). To čo rozpoznáva stav nehybnosti a pohybu je čisté vedomie (rig pa).

Keď sa budeš pokúšať udržať tento stav po dlhý čas, myšlienky budú narastať, Toto označuje úvodné štádium pokojného stavu. Zotrvaním v tomto stave bez prerušenia zistíš, že myšlienky postupne ustávajú a pokojný stav sa samovoľne predĺži. Nakoniec, hoci tu bude pohyb myšlienok, toto pozmení tvoj pokojný stav len minimálne. To je známe ako prechodný pokojný stav.

Keď budeš stále pristupovať k meditácii takýmto spôsobom,  budeš nakoniec schopný ostať v pokojnom stave tak dlho, ako si budeš želať.  Pocit spokojnosti a prebudenosti bude charakterizovať tvoju skúsenosť. Hoci sa môže pár myšlienok objaviť, tieto vôbec neovplyvnia pokojný stav. Toto je známe ako pravý pokojný stav. Získať stabilitu presne v tomto stave je úplne nevyhnutné.

Keď pozoruješ povahu tohto pokojného stavu, pozri sa priamo na povstávajúce myšlienky. Rozplynú sa do prázdnoty podobnej oblohe. Toto samotné je povstávanie intuitívnej jasnosti (lhag mthong). Ak zotrváš neprestajne v tomto stave, tvoja skúsenosť blaženosti a jasnosti narastie.

Avšak, je nevyhnutné, aby si si zachoval uvedomenie prázdnej prirodzenosti týchto skúseností a nezačal k nim byť pripútaný. Keď budeš praktikovať takýmto spôsobom, pokojný stav, pohyb myšlienok a čistá prítomnosť sa zjednotia do jedného. Hoci myšlienky povstanú, stanú sa prázdnymi. Toto sa môže nazvať stavom najvyššieho nerozdielneho vedomia (rtse cig chen po).

V tomto štádiu, keď budeš zaspávať, môžeš mať pocit, že prudko padáš zo zrázu, alebo budeš mať strašidelné sny. Ako budeš mať tieto skúsenosti, ako výsledok budeš spočívať dlhý čas v stave nesmiernej otvorenej jasnosti. Na záver príde pár momentov, v ktorých si budeš pripadať prebudený. Verím tomu, že toto sa nazýva žiarivá jasnosť. V tomto štádiu, mimo stáleho udržiavania zvýšeného vedomia/bdelosti, nie skutočne nič, na čo by si mal meditovať. Niekedy, počas spánku sa objavia body svetla a stanú sa väčšími a väčšími, až kým neožiaria celú miestnosť v ktorej si, ako za dňa. Všimol som si, že sa žiarivá jasnosť a body svetla, ktoré som práve opísal, manifestujú striedavo.

Zistíš, že zotrvávaním v praxi s intenzívnou oddanosťou k Majstrovi, sa skúsenosť blaženosti a jasnosti, ktorú si mal pred tým, úplne vytratí. Pokojný stav tiež nebude taký intenzívny. Neposudzuj to v zmysle „to to je ono“, alebo „toto nie je ono“. Neuchopuj, či už si v prirodzenom stave, alebo nie, alebo či je prázdny, alebo nie. Počas spánku pocítiš, ako by sa tvoje vonkajšie prostredie a tvoje telo zmizli a v ten moment  sa zrazu preberieš vystrašený. Počas dňa príde stav, v ktorom budeš mať pocit, že okrem zotrvávania v stave bez rozptýlenia nie je absolútne nič, čo robiť. Podstatný bod je zotrvať v tomto stave.

Niekedy, keď sa zrazu manifestuje myšlienka, zakrič nahlas Phat a pozri sa priamo na prirodzenosť myšlienky. Inokedy zakrič Phat nasilu a zjednoť prítomnosť s esenciálnou realitou (dbyings) hľadením do oblohy. Kontemplujúc takýmto spôsobom, zažiješ stav, v ktorom tvoja okamžitá prítomnosť a vonkajšie javy už nemôžu byť rozlíšené ako oddelené entity. Keď nie si rozptýlený, je zažívaná široká otvorenosť v ktorej javy objavujúce sa ôsmym typom vedomia už nie sú uchopované ako skutočne to, či ono. Keď si rozptýlený, táto skúsenosť sa neobjaví.

V tomto štádiu príde mnoho momentov rozptýlenia a zábudlivosti. Kvôli tomu je podstatné udržiavať prirodzený stav znovu a znovu skrz ostražitú bdelosť. Ešte aj počas spánku si budeš niekedy vedomý minimálnej žiarivej jasnosti. Niekedy tu nebude jasnosť,  ale skúsenosť širokého otvoreného priestoru a príležitostne teba a aj prostredie okolo teba ožiari žiarivá jasnosť. Teraz aj potom sa budú sny manifestovať spontánne v rozľahlosti čistej a okamžitej prítomnosti a potom sa oslobodia samy v sebe. Myslím si, že tieto manifestácie sú holé a nestrojené vedomie (tha mal pa´i shes pa), pravý stav osvietenia, autentická kondícia cítiacich bytostí, rozpoznanie základnej prirodzenosti skutočnosti (chos sku).

Ako sa vysvetľuje v dzogčhenových náukách, takýmto rozpoznaním dosiahneš realizáciu tregčhö a zavŕšiš tréning silnej projekcie thögal, ktorý rozpúšťa hmotné telo do masy svetla.

Povstávanie základných, prostredných a záverečných skúseností praxe práve vysvetlené, realizácia prirodzeného stavu, prítomnosť, alebo absencia prekážok a odchýlení, a tak ďalej, závisí výhradne na šírke oddanosti k tvojmu Majstrovi. Kvôli tomu ja, starý žobrák, invokujem výhradne Majstra. Vďaka mojej hlbokej oddanosti voči nemu som dosiahol skrz jeho láskavosť, máličko realizácie. Ak budú praktikújúci v budúcnosti  vážne oddaní Majstrovi, uvedomia si, že všetky esenciálne a hlboké body náuky ležia v tomto samotnom. Preto radím všetkým praktikujúcim, aby ochraňovali invokáciu Majstra vo svojom srdci. Hoci máš poznanie prirodzenosti mysli, pokiaľ tu nie je žiadne zdokonalenie tohto poznania, nebude tu žiadny pokrok v realizácii. Prostriedky pre rozvoj poznania sú esenciálne a najlepším z nich je oddanosť Majstrovi. Preto si opakovane vizualizuj Majstra na korune svojej hlavy a modli sa k nemu, až kým tvoja myseľ nebude integrovaná s jeho mysľou. Toto naisto prehĺbi tvoje poznanie.

Keď povstane päť hrubých jedov, nepotláčaj ich: pozri sa priamo na ich prirodzenosť a oni sa stanú rozľahlou otvorenosťou, ktorá je múdrosťou. Keď počuješ negatívne a rozrušujúce slová, ako sú falošné obvinenia a podobne, pozri sa priamo na prirodzenosť týchto slov a samo-oslobodenie sa objaví. Ak si schopný to robiť, zažiješ veľký pokrok.

Ako začiatočník, keď sa budeš snažiť zotrvať v poznaní prirodzenosti mysli, budeš posadnutý ospalosťou, nedostatkom jasnosti, zatemnením, atď.  aby si prekonal tieto problémy, použi nasledovné metódy: ak si rozptýlený, nechaj telo a myseľ spočívať uvoľnene a s polo zavretými očami hľaď dolu k svojmu sedadlu. Ak je myseľ zahmlená, zdvihni pohľad k oblohe a trochu utiahni svoje vedomie. Ak si ospalý, pretoč svoje oči dozadu. Keď ťa premôžu myšlienky, je dôležité si ich všímať uvoľnene s čistým vedomím. Takýmito spôsobmi prekonáš všetky poškvrny.

Môj dharma brat Čhöpel ma opakovane žiadal, aby som napísal hlboké inštrukcie, ktoré mu budú k úžitku. Nemám najmenšiu kvalifikáciu a nie je vhodné pre starého tupca, ako som ja, písať očarujúce klamstvá. Avšak, neschopný odmietnuť jeho žiadosť, potom, ako som invokoval Tenpe Ňjima, Útočisko, ktorého láskavosť sa nedá oplatiť, ja, starý žobrák Šakja Šrí, som napísal tieto inštrukcie v noci pri svetle maslovej lampy.

Som zvedavý, či tieto stručné náuky mysli sú užitočné,

Pre tých s nižšou inteligenciou, ako som ja.

Ak som spravil nejakú chybu, priznávam ju v stave Samantabhadru.

Nech tieto zásluhy dozrejú a oslobodia bytosti.

Eka pratištha ho!

-----

Kráľ vytvárajúci všetko 3

Ďalšia ukážka z tejto knihy, spolu s kapitolou, ktorá obsahuje tantru, ktorú Garab Dordže recitoval ako prvú, keď bol dieťa, Úplný priestor Vadžrasattvu.

Ďalšie ukážky nájdete TU a TU.

Z angličtiny preložil: Karma Gyalpo Dondrub.

29. Kapitola o uvoľnení v autentickom stave

                Počúvaj, veľká bytosť! Ja som najvyšší zdroj, čisté a úplné vedomie. Všetky javy sú mnou samým a od počiatku je všetko v autentickej kondícii mojej prirodzenosti. (...)

                Počúvaj! Keďže som ja v autentickej kondícii, všetky javy sa samo-oslobodzujú v základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniť sa učiteľ samo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniť sa náuka samo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti. Bez potreby niečo meniť sa zástup žiakov tiež samo-oslobodzuje v základnej prirodzenosti.

                Počúvaj! Keďže sa všetko samo-oslobodzuje, nie je potreba upravovať pozíciu tela, alebo vizualizovať si božstvo. Nie je potreba upravovať hlas, alebo reč.  Nie je potrebné upravovať myseľ meditáciou. Tým, že sa upravujeme nie je možné nájsť autentickú kondíciu, a bez nájdenia autentickej kondície sa človek nemôže samo-oslobodiť. Takýmto spôsobom nedosiahne stav rovnosti v základnej prirodzenosti.

                Počúvaj, veľká bytosť, čo ti vysvetľujem! Od počiatku zotrváva čisté a úplné vedomie, najvyšší zdroj, v autentickej všetko prekračujúcej kondícii; avšak, rozličné tradície s ich náhľadmi, nie sú schopné sa v nej uvoľniť.

                Úplná dokonalosť, zdroj všetkého, bola vždy autentickou kondíciou, ale keď o nej počujú šravakovia a pratjékabuddhovia, presvedčení, že myseľ je zdrojom jedov, snažia sa ju odmietnuť a blokovať. S týmto náhľadom nie sú schopní uvoľniť sa v autentickej kondícii a pokračujp takýmto spôsobom nekonečne veľa kálp.

                Keď praktikujúci mahajánových sútier počujú o úplnej dokonalosti, keďže nechápu, že ich vlastná myseľ je základnou prirodzenosťou, nie sú schopní uvoľniť sa v základnej prirodzenosti. Takýmto spôsobom pokračujú v tréningu a postupe po ďalšie tri kalpy.

                Keď praktikujúci (jogy) počujú o úplnej dokonalosti, keďže nechápu, že prirodzenosť všetkých javov existencie je základnou prirodzenosťou ich vlastnej mysli, nie sú schopní sa uvoľniť v autentickej kondícii. Takýmto spôsobom pokračujú v splnomocňovaní sa skrz faktory realizácie a zázračných činov po ďalších sedem životov.

                Keď praktikujúci mahajogy počujú o úplnej dokonalosti, keďže sú presvedčení, že pravá prirodzenosť je subjektom príčiny a následku, snažia sa zrealizovať úsilím to, čo existuje od počiatku. Takýmto spôsobom, keďže sa nedokážu uvoľniť v autentickej kondícii, pokračujú v praxi, aby dosiahli úroveň troch kontemplácií po tisícšesťsto rokov.

                Keď praktikujúci anujogy počujú o úplnej dokonalosti, keďže definujú prvotný stav v termínoch príčiny a následku, nie sú schopní sa uvoľniť v autentickej kondícii. Pracujúc s príčinou, ktorou je čistá dimenzia prázdnoty javov, zrealizujú jej následok: čistú mandalu múdrosti. Po celý jeden život pokračujú bez prerušenia takýmto spôsobom.

                Keď praktikujúci atijogy počujú o úplnej dokonalosti, ocitnú sa na úrovni prvotného osvuetenia a takýmto spôsobom, bez jednania, dosahujú úplnú blaženosť. Bez potreby úsilia v ich praxi dosiahnu osvietenie.

                Ľudské bytosti a bohovia majú rozdielne kapacity. Niektorí viac inklinujú k tréningu a postupnému progresu, zatiaľ čo iní majú kapacitu pre okamžité pochopenie. Takto bolo učené to čo je najnevyhnutnejšie v súlade s rozličnými kapacitami.

                Atijoga je úplná dokonalosť (a to je jej doslovný význam): a znamená byť v autentickej kondícii, základnej prirodzenosti, ktorá nikdy nemala začiatok; ti znamená, že táto prirodzenosť je samo-dokonalá, bez potreby závisieť na úsilí; joga odpovedá najvyššej joge úplnej dokonalosti. Hovoriť o tejto kondícii v termínoch príčiny a následku sa nezlučuje s poznaním úplnej dokonalosti.

                Hovoriť dualisticky o absolútnej a relatívnej pravde vychádza iba z pocitu, že chceme niečo pridať, alebo ubrať (do, alebo zo základnej prirodzenosti): takýmto spôsobom človek nerozlíši nedualitu. Poznanie buddhov troch časov nazahŕňa dualitu, pretože rozpoznáva jedinú autentickú kondíciu.

30. Kapitola o prirodzenosti Vadžrasattvu, víťazný prápor nikdy neubúda: Úplný priestor Vadžrasattvu

                Počúvaj, Sattvavadžra! Ukážem ti tvoju vlastnú prirodzenosť. Ty si mnou, zdrojom. Ja som a vždy budem čisté a úplné vedomie. Čo je čisté a úplné vedomie?

Úplný priestor Vadžrasattvu

Je nesmierna dimenzia bytia v ktorej je všetko vždy dobré (Samantabhadra).

Keďže to je dokonalá univerzálna cesta, ktorá všetko oslobodzuje,

Je mimo zrodenie, zánik, alebo myslenie bytosti.

Keďže to je milujúca láskavosť, ktorá realizuje pravý význam,

Nesnaží sa v cvičení veľkého súcitu.

Keďže je to úplný stav, nepotrebuje chváliť

Najhlbšie a najvyššie kvality.

Všetky javy sú nemennou prirodzenou kondíciou:

Keď ich necháme tak bez jednania, samo-oslobodia sa.

Spontánne povstávajúca múdrosť nemá byť hľadaná:

Ako sa sama oslobodzuje, ukazuje aj cestu k oslobodeniu.

Päť elementov sú Buddha

Zotrvávajúci v prirodzenosti všetkých bytostí.

Aj keď niekto udržuje zlé koncepty

Oslobodenie povstáva z nás a nie z vonku.

Úplnú múdrosť je ťažko nájsť:

Je zrealizovaná skrz pradžňa a metódu.

Avšak, hoci je to povedané takýmto spôsobom a zdá sa, že to na niečom závisí,

Pravá blaženosť povstáva z nás samých.

Veľký zázrak nie je zložitý:

Z jemného pochopenia autentickej kondície

Povstávajú v nás okamžite

Všetky kvality a kapacity.

Meditácia je nechať byť bez hľadania

Konečnej prirodzenosti, ktorá sa sama nikdy viditeľne neodhaľuje.

Keď dúfame v jej nájdenie, ako niečoho druhého,

Nebude nikdy dosiahnutá.

Táto konečná prirodzenosť, ktorá je tak tajná,

Nemôže byť získaná zmyslom sluchu.

Podobne, nie je nič,

Čo môže byť vyjadrené rečou.

Utrpenie bytostí je čisté a úplné vedomie

Ktoré prestupuje všetko manifestované v tvare:

Bez čo i len pohnutia,

Zotrváva rovnocenne vo všetkom, ako nekonečný priestor.

To, čo je rovnosťou všetkých rozdielov

Je označené ako „karma“.

Avšak, keby to bolo skutočne v moci karmy,

Samo-existujúca múdrosť by neexistovala.

Prvou príčinou je Vadžra, ako sú druhotné podmienky:

Nikdy nebola zrodená, nemôže byť zničená.

Podstata osvietenia, ktorá existovala od počiatku

Nie je odhalená úsilím myšlienok.

Meditačná stabilita najvyššej kvality

Neobsahuje myšlienku meditačnej stability.

Bez aplikovania myšlienky a bez potreby očisty,

Múdrosť povstáva zo samotnej diskurzívnej myšlienky.

Aplikujúc výraz „prístup k niečomu jemnému“,

Niektorí hľadajú cestu tým, že izolujú myseľ,

Udržujúc prázdnotu na tichom mieste:

Ale pri preskúmaní, toto je konceptuálna meditácia.

Aplikujúc termín „príčina a následok“,

Niektorí veria, že eliminovaním aj cností aj negativít

Sa môžu vymaniť z tohto sveta:

Avšak, to iba ukazuje veľkú záľubu

V prijímaní a odmietaní.

Pripútanosť a nepripútanosť sú iba slová

Ako je aj niečo medzi tým, ako ozvena.

Šťastie a utrpenie majú rovnakú príčinu:

Toto bolo povedané Vadžrasattvom, pánom bytostí.

Pripútanosť, hnev a nevedomosť

Pochádzajú z cesty úplného osvietenia.

Päť objektov potešenia sú tiež,

Ako bolo povedané, ornamentom konečnej dimenzie.

Myšlienka priestoru je nezrodená,

Tá myšlienka samotná je ako priestor.

Bez pripútanosti, bez zámeru podobnému priestoru

Sa nás vlastný úžitok manifestuje ako priestor.

Rovnosť za myšlienkou je dharmakája

Ktorá, podobne ako odraz mesiaca na vode, nemôže byť uchopená.

Skrz manifestáciu energie Samantabhadru

Prejavuje hĺbku samohlások (áli) a spoluhlások (káli).

S A a Ta, ktoré okrášľujú,

Sa všetky javy manifestujú ako Pa

A celá sféra skúsenosti vo svete

Je hlbokým Hlasom Buddhu.

Nádherné! Sféra skúsenosti buddhov

Nie je niečo nájdené hľadaním.

Nie je to objekt, ako šesť zmyslových objektov:

Takto, (tí čo to hľadajú) sú ako slepy muž, ktorý sa snaží chytiť oblohu.

Cesta očisty, ktorá prebieha z jedného stupňa na druhý

Nezodpovedá náuke nejednania.

Keby to bola skutočne cesta, ktorú treba nasledovať,

Tak by človek nikdy nedosiahol svoj cieľ, podobne ako hranicu oblohy.

Takže, keďže je autentická kondícia bytia takáto,

Presne preto, že ukazuje samú seba v jej skutočnej prirodzenosti, môže byť pochopená.

Keďže je to samotná esencia,

Všetko z nej povstáva: úžasné!

Minulý čas a čas súčasný

Zotrvávajú v úlnom stave autentickej kondície:

Jej cesta je tiež takáto,

Toto je jej samotná prirodzenosť.

Univerzálna cesta v harmónii s touto (prirodzenosťou)

Sa manifestuje ako mesiac a jeho podopora.

Keďže je to absolútna rovnosť všetkého,

Človek ju nezrealizuje keď má obmedzený náhľad.

Prítomné potešenie a budúce potešenie

Sú to, čo je priamo zažívané a jeho následky:

Keďže zahŕňajú chybu obmedzeného aspektu

Nemal by sa na ne človek nalepiť.

Tri časy sú si rovné bez akéhokoľvek rozdielu.

Nie je nič minulé, alebo budúce, všetko existovalo od počiatku.

Keďže je všetko jedným, prestúpené dharmakájou,

Existujú v prirodzenosti najvyššie kvality.

Byť znovuzrodený v troch dimenziách existencie,

To všetko je len pomenovanie a magická ilúzia;

Dokonca aj najvyšší zrod ako univerzálny vládca

Je magická ilúzia a iba dimenziou čistoty.

Tí, ktorých zaujatie závisí na čase

Nevidia sa to manifestovať v čase:

Pretože pre toho, kto je zaujatý túžbou, bez toho, že by ju prekonal

Je platný príklad prázdnoty.

Je to jedno, úplne za tvarom.

Cesta jogy je ako let vtáka na oblohe:

V nezrodenej a nepovstalej esencii

Kde sú všetky dharmy ktoré by mali existovať?

Vonkajšie a vnútorné sú (jednou vecou): vonkajšie samotné je vnútorné.

Ani najmenší aspekt hlbokej kondície nemôže byť pochopený.

Existencia je len pomenovanie a je zapríčinené chybným náhľadom;

Takýmto spôsobom človek ostáva oddelený od kvality kontemplácie.

Vonkajšie a vnútorné záväzky

Tu zotrvávajú v prirodzenosti agregátov (skandha, prekl) a zmyslových sfér (ajatána, prekl).

Keďže tri časy neboli nikdy oddelené od skutočnej kondície,

Nie je nutné používať slovo „záväzok“.

Byť nerozrušený, to je symbol Tela.

Byť nehybný, to je múdrosť.

Nič neuchopovať, to je prosté od Ja.

Nič neodmietať, to je rovnosť, ktorá prekračuje slová.

Vo všetkých možných okolnostiach

Všetky bytosti, ktoré sa prerodzujú a užívajú si, povstávajú výhradne z tohto stavu.

Kráľ rovnosti nikdy neprehovoril

O mužoch, alebo ženách.

Nie je tu vôbec nič k realizácii

Na základe rozhodného, hnevlivého jednania,

Avšak niektorí vravia, že tým, že máme A a Pa

Manifestujú sa šťastie a magická ilúzia.

Keďže konečná prirodzenosť nemôže byť definovaná v žiadnom z jej aspektov,

Objavuje sa na základe spôsobu, akým ju človek pozoruje.

Mať potešenie z úsilia a želať si, aby sa manifestovala,

Je veľkou prekážkou a chybou.

Všetky druhotné metódy realizácie,

V ktorých človek medituje na rôzne atribúty, sú ako odraz mesiaca na vode.

Hoci aj dosiahne odpútaný stav prostý znečistení,

Meditujúc takto je podobne záležitostiam obyčajných ľudí.

Hoci skrz vizualizovanie seba, ako veľkého Heruku

S mandalou hnevlivých atribútov

Môže človek zrealizovať slabiku,

Nirvána nie je rozlíšená takýmto spôsobom.

Práve ako človek zbiera úrodu vrcholu palmového stromu,

Práve ako človek spáli semeno,

Aby čelil sile vášní

Boli učené tieto druhotné meditačné metódy.

Všetky stovky a tisíce metód

Dávajú zrod ich charakteristickému plodu (doslova kvetu, prkl),

Ale keďže (pravá prirodzenosť) je prostá charakteristík,

Nemanifestuje sa z týchto príbytkov.

Šťastní sú jogíni

Ktorí zotrvávajú v nevyjadriteľnom stave:

Bez rozlišovanie medzi sebou a druhými,

Majú potešenie zo samo-dokonalosti ako magickej ilúzie.

  Bez vylúčenia čohokoľvek, je to dokonale kompletné.

Je to nemenné a vždy ostne celé,

Bezhraničné ako priestor:

Existencia nezávisí na ničom inom.

Blaženosť stavu samo-dokonalosti

Pochádza výlučne z bezprostrednej prítomnosti prirodzenej sily

Neporovnateľnej múdrosti:

Existencia nepochádza z ničoho iného.

Ľahké a zložité, zložité, pretože to je ľahké:

Nemanifestuje sa to viditeľne, je to všetko prestupujúce.

Ale ani len Vadžrasattva to nemôže pomenovať,

Povediac: „Tu je to!“

Je to nádherná a neobyčajná manifestácia energie,

Ako priestor, prekračuje činy.

Z tej nevedomosti, ktorá nič nekonceptualizuje

To v človek okamžite povstane.

Toto je jediná cesta pre všetkých,

Prirodzene to spočíva vo všetkých bytostiach.

Ale pre nevedomých ľudí, zmätených, pretože sú podmienení dualizmom,

Je platný príklad doktora, ktorý našiel liek.

Blaženosť leží v pochopení,

Toto samotné je čistá dimenzia sveta.

Keď sa svetlo zhromaždí v obmedzenom agregáte

Potom sa objavia štyri hlavné smery, stredný a hore a dolu.

Z nedefinovateľných farieb dúhy

Sa tam manifestuje rozličnosť piatich rodín.

Rovnakým spôsobom celý živý a neživý svet

Pochádza z piatich elementov.

Nezviazaný definíciami

Minulosti, prítomnosti a budúcnosti

A chápajúc čo je nezrodené a bez zániku,

Sa tri časy stanú úplným stavom.

Keďže je to rovnocenné vo všetkom, nie nič, čo by sa malo aranžovať postupným spôsobom.

Keďže je to jedinosťou, nie je tu nič, čo by sa malo obetovať v obmedzenom smere.

Hoci niekto pripraví ozdoby ganapúdži

Keďže už spontánne existujú, nie je nič k aranžovaniu.

Keďže je to dokonalé, nie je nič, čo by sa obetovalo.

Keďže je to od počiatku čisté, je to už nektár.

Nie je tu nič konkrétne

Alebo dvanásť zmyslových základní k vizualizácii.

Myseľ, donátor obetín,

Všetko manifestuje silou pohľadu:

Siddhi, ktoré pochádza z videnia

Je perfektnou kontempláciou rovnosti.

Udržať tento stav na okamih je zjednotením,

Byť uspokojený je záväzok.

Vykonávajúc tanečné kroky metódy

Človek obetuje zjednotenie neduality.

Nechať byť bez uchopovania je torma (obetný koláč).

Prekročiť činnosť, všetky aktivity sú už skonzumované (vyčerpané, prekl).

Ako sa rozrušené bytosti prirodzene odvracajú kvôli nekonceptuálnej múdrosti

Zotrvanie v kontemplácii rovnosti bez rozprávania je najvyššou mantrou.

Prinášať obetiny učiteľovi, vykonávať štedrosť

A všetky podobné záslužné činy:

Ak sú vykonávané bez sily nepripútanosti a neochvejne,

Stanú sa veľkým putom.

Takto jednanie akýmkoľvek spôsobom zakrýva

Dosiahnutie skutočného významu písiem.

Konceptualizovaním skutočnej kondície

Ju človek nikdy nedosiahne.

-----

Kráľ vytvárajúci všetko 2

Ďalšie ukážky z tejto fantastickej tantry. Viec info TU. 
Preklad: Karma Gyalpo Dondrub

25. Kapitola, ktorá demonštruje, že naša vlastná myseľ je učiteľ.

Počúvaj! Čisté a úplné vedomie každej bytosti v troch svetoch bez výnimky, je skutočný učiteľ. Pre tých, čo po stovkách a tisícoch kálp nepochopili, že ich vlastná myseľ je učiteľ, ja, najvyšší zdroj, sa manifestujem ako učiteľ ich mysli: načúvaj tejto náuke!

               

                Z čistého a úplného vedomia, ktoré je univerzálnou príčinou, ja, najvyšší zdroj, emanujem päť elementov, prirodzenosť mysli. Takto potom povstáva päť učiteľov čistého a úplného vedomia. Dimenzia je sambhogakája, náuka je odovzdaná skrz vlastnú prirodzenosť, to čo je odhalené, je naša vlastná prirodzenosť.

                Učiteľ sambhogakáji neposudzuje základný stav a nekomunikuje niečo externé, čo sa dá konceptualizovať. Päť učiteľov čistého a úplného vedomia učia skutočnú podstatu reality.

                Prvotná múdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementu zeme a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svoju vlastnú prirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí, odhaľuje stav rovnosti bez posudzovania (non-discursive). Po jeho pochopení sa bytosti troch svetov stanú rovné Buddhom a bez úsilia si uvedomia/zrealizujú tú skutočnosť, ktorá bola objektom ich úsilia.

                Prvotná múdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementu vody...ohňa...vzduchu a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svoju vlastnú prirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí, odhaľuje stav rovnosti bez posudzovania (non-discursive). Po jeho pochopení sa bytosti troch svetov stanú rovné Buddhom a bez úsilia si uvedomia/zrealizujú tú skutočnosť, ktorá bola objektom ich úsilia.

                Prvotná múdrosť čistého a úplného vedomia sa manifestuje ako učiteľ vo forme z elementu priestoru a neučí skrz slová a písmo: komunikuje svoju vlastnú prirodzenosť priamo. Bez posudzovania v zmysle ja a druhí odhaľuje stav nerozdielnosti.

                Títo učitelia, ktorí sa manifestujú všetkým bytostiam troch svetov učia skrz svoju prirodzenosť: vďaka nim môžu všetci zrealizovať pochopenie!

                Počúvaj! Keďže vy všetci ste vytvorení mnou, vy deti troch svetov ste moje deti, rovné mne, najvyššiemu zdroju. Vy ste mnou, nerozdielne odo mňa, tak sa vám manifestujem a skrz päť učiteľov mojej prirodzenosti učím jediný stav piatich esencií (elementov). Ja som jediný stav, ja, najvyšší zdroj: vy ste tiež, musíte si tým byť úplne istí!

                Počúvajte bytosti troch svetov! Keby som ja neexistoval, ani vy by ste neexistovali. Keby ste vy neexistovali, päť učiteľov by sa nemanifestovalo a náuka o stave nerozlišovania (non-discursive state) by nebola odovzdaná.

26. Kapitola, ktorá demonštruje, že dokonalosť mimo úsilie nie je niečo, na čo sa medituje

                Počúvaj, veľká bytosť! Čisté a úplné vedomie, ktoré prekračuje myšlienky a vysvetlenie, je lampou všetkých učiteľov, a takto je najvyššie chválené. Keďže je podstatou náuky, je rovné Maňdžušrímu. Prekračuje čin, je spontánne dokonalé, prirodzenou blaženosťou.

                Je základom morálky a všetkých nekonečných jednaní, ktoré vedú k ceste oslobodenia. Je univerzálnou cestou, matkou všetkých osvietených. Ak by neexistovalo, nebola by žiadna cesta, takže ja som najvyššou cestou k oslobodeniu.

                Univerzálna cesta je jemná a ťažko pochopiteľná, nerozlišujúca (non-discursive) a mimo koncepty. Nemôže byť lokalizovaná, či objektifikovaná, nemôže byť obmedzená konceptmi a prekračuje všetky myšlienky. Slová to neobsiahnu, a ani to nespadá do oblasti zmyslovej skúsenosti tvaru a farby. Ťažko ukázateľné a preskúšateľné, nie je tu vôbec nič konkrétne, čo sa dá definovať.

                Niektorí askéti minulosti postihnutí chorobou pripútanosti k meditácii a viere, že majú zakladať na obmedzených slovách ich učiteľov, nasledovali koncepty, ako jeleň ženúci sa za fatamorgánou. Ale skutočná cesta nemôže byť ukázaná slovami. Ja by som tiež chybil, keby som sa pokúšal ukázať realitu.

                Čisté a nečisté sú nerozdielne, nezrušiteľné spojené. Tma múdrosti, ktorá nerozlišuje žiadnu formu a lampa jasnosti, ktorá všetko bez prekážok osvetľuje, sú obidve za myšlienkami. Prirodzene pokojná kondícia je najvyššou kontempláciou.

                „Skutočne vidieť“ znamená uvidieť, že nie nič k videniu: to sa nazýva „oko vševedúcnosti.“

                „Rozpoznať priestoru podobnú prirodzenosť mimo stred a okraje“ znamená zotrvať v najvyššej rovnosti za prijímaním a odmietaním.

                Myseľ a jej karmické tendencie sú nerozlučne integrované.

                Všetky javy, ktoré sa objavujú a stávajú sa objektom našich konceptov sú iba našimi ornamentmi, takže ich nesmieme ani odmietať, ani sa ich vzdávať. Bez posudzovania ich môžeme vychutnať!

                (Hoci niekto vykonal) negatívne činy zakázané všetkými, ako je päť vášní, či päť činov s okamžitým následkom, pri vstupe na cestu čistoty človek obdrží najvyššie kvality a nemusí sa vzdať ani žien, atď.

                Tí,  ktorí vkladajú svoju vieru do logiky histórie a jej významu a ktorí prevádzajú obmedzené jednanie, ktoré vyplýva zo stabilizácie troch kontemplácií, sa odchyľujú od náuky mimo úsilie, takže ostávajú v klame. Seba-dokonalosť mimo činy zotrváva v spontánnom šťastí.

                Podstata veľkej samo-povstávajúcej múdrosti je bez zmätku alebo zmeny a prekračuje všetky definície.

                Nektár prirodzenej dokonalosti eliminuje utrpenie úsilia. Dokonalosť, ktorá prekračuje činy je prirodzená kondícia.

                Počúvaj, veľká bytosť! Keďže všetky javy sú prirodzenosťou čistého a úplného vedomia, ktoré je nesmiernou sférou, nie čo vyžarovať, alebo zjednocovať, nie je zrod ani zánik: bez blokovania čohokoľvek, toto je prirodzená kondícia.

                Podobne, ako obloha, podstata tohto stavu nerozlíšenia (non-discursive state) vždy existovala mimo slová a myšlienky.

-----

Pijanská pieseň

Od Kjabdžé Džidrel Ješe Dordžeho – Dudžom Rinpočheho

V najvyššej nádobe, samo existujúcej nádobe z lebky šťastia, je víriaci sa oceán žiarivých thigle esencie. Nad pohárom z lebky sa objavujú semenné slabiky piatich Buddhov a ich Družiek, z nich sa objavujú Budhovia a Družky piatich elementov – rodín, a z ich radostného spojenia prúdia záplavy požehnania. Pohybujú sa vo veľkej radosti. Rozpúšťajú sa do svetla, stávajú sa nedeliteľnými a rozpúšťajú sa v priestore.

OM AH HUNG – z dimenzie priestoru – padajú tri slabiky ako dážď, ktorý sa manifestuje ako dudtsi. Ich farba, chuť a vôňa sú silné. Stávajú sa excelentnou pokladnicou vytúžených kvalít.

OM AH HUNG HA HO HRI – Obetiny sú znásobené. Pri vneme dudtsi hrdinov a hrdiniek sveta – vyvstáva šťastie. Toto je zázračné neporovnateľné dudtsi.

Obetujem to vynikajúcemu majstrovi – môjmu najláskavejšiemu Lámovi. Obetujem to Lámovi, držiteľovi šiestich línií, trom klenotom, trom sféram bytia a buddhom. Obetujem pokojným a hnevlivým jidamom. Obetujem to mamo a dákiní. Obetujem to ochrancom troch línií vnútorných tantier. Obetujem to ochrancom teriem, ochrancom pokladov javov a ochrancom krajiny. Obetujem to sang-gje khjil-khor môjho tela. Obetujem to buddhom. Obetujem to cítiacim bytostiam samsáry. Obetujem to dualite a nedualite a nekonečnej čistote javového sveta.

A HO – Nádherné. Takýmto spôsobom nebude nikto nešťastný, keď pije alkohol.

A LA LA HO – Šeg Su Sol

Tri korene a buddhovia pijú v čhöjing. Čhökjong a Srungma pijú bdelo. Lámovia pijú na ich trónoch. Priatelia v dharme pijú sediac v rade. Mnísi a mníšky pijú tajne. Ngakpovia a ngakmi pijú otvorene. Starí muži pijú hrdo. Staré ženy pijú s úsmevom. Muži pijú hlučne. Ženy pijú kývajúc sa. Mladíci pijú hravo. Dievčatá pijú smejúc sa. Ja, tantrik, pijem radostne.

My pijeme bez vzťažných bodov. Vzťažnosť je príčinou samsáry – charakterizovanej neuspokojivosťou. Táto iluzórna hostina bez vzťažnosti je obetovaná oblasti iluzórneho tela. Pretože to, čo pijeme má prirodzenosť posvätnej hostiny, úzkosť nie je potrebná – preto ostávame pokojní. Pretože samo existujúca múdrosť je našou úplnosťou, úsilie nie je potrebné – preto spočívame so šťastnými mysľami. Cesta šťastia, ktorú nasledujeme, povstáva vďaka láskavosti nášho Lámu.

A LA LA HO – Kal Pa Zang

Kvôli tomu, že ho niektorí spoločníci v pití požiadali, pijan Džigdrel Ješe Dordže toto spontánne zaspieval.