6. Kapitola: NÁHĽAD DZOGČHENU
Predané Lopon Tenzin Namdakom,
V Devon a Amsterdame, Jar 1991,
Kompiloval a vydal Vadžranatha.
Z knihy „Bonpo Dzogchen Teachings,
According To Lopon Tenzin Namdak“,
Copyright : by Lopon Tenzin Namdak and
John Myrdhin Reynolds
Freehold and Amsterdam,
Preložil Martin Námešný*
- Dzogčhen ako najvyššia náuka
V tradícii Bonpo je deväť postupných ciest (theg-pa rim dgu) k osvieteniu a dzogčhen je z nich najvyššia. Ale nie je dostačujúce len nazývať dzogčhen najvyšším; musíme poznať a chápať dôvody, prečo je najvyšší. Ak presne chápeme tieto dôvody, nik nebude schopný zničiť našu oddanosť k náukám dzogčhenu. Zdrojom dzogčhenových náuk je Dharmakája Samantabhadra, alebo Kuntu Zangpo (kun tu bzang-po), a dzogčhen má neprerušenú líniu od Dharmakáji až po súčasnosť. Túto líniu môžeme napríklad nájsť v Žang-žung Ňjen gjud.
Keď dôjdeme k dzogčhenu, sú tu dve metódy praktikovania náuk: (1) Robíme prípravné praxe a potom ideme za majstrom a sme ním uvedený do Prirodzeného Stavu (rig-pa ngo-sprod), a potom ideme roky praktikovať v samote divočiny, až kým nedosiahneme realizáciu. (2) Ale v kláštore Menri v Tibete sme mali systém vzdelávania, kde žiaci postupne študujú sútry, tantry a dzogčhen. Avšak to tiež znamená, že je tam málo času na prax. Bola to len intelektuálna záležitosť a na konci štúdia, keď prešli ústnou skúškou, dostali stupeň Geše.
Z akých dôvodov je dzogčhen najvyššou náukou? Vo všetkých deviatich cestách hľadáme postupne Prirodzený Stav (gnas-lungs). Ale to je závislé na kapacite každého. Každá z týchto deviatich ciest má rozličný náhľad. Všeobecne, metóda sútier je cestou odriekania (spong lam), metóda tantier je cesta transformácie (sgyur lam) a metóda dzogčhenu je cesta samo-oslobodzovania (grol lam). Takže hovoríme, že dzogčhen je konečnou, či najvyššou cestou. Seba-oslobodenie (rang grol) je konečným náhľadom thegčhod (khregs-chod).
Text, ktorý tu máme má titul Theg-pa´i rim-pa mngon du bšhad-pa´i mdo rgjud, „Jasné vysvetlenie sútry a tantry v Deviatich cestách“ (str. 393). Tento text je zo zbierky Centrálnych Pokladov, či U-ter (dbu-gter), nazývaných takto, lebo sa našli v kláštore Samje a iních miestach v Centrálnom Tibete. Zaoberá sa náhľadom dzogčhenu v protiklade s náhľadmi, ktoré sa nachádzajú v madhjamake, jógačare a tantre.
Ak sme závislý len na intelektuálnych špekuláciách, môžeme byť veľmi vzdialený náhľadu dzogčhenu. Nie je to vec rozmýšlania: „Možno je dzogčhen takýto, alebo takýto.“ To je len niečo umelé; nie je to priama skúsenosť. Na začiatku sa požaduje priame uvedenie do Prirodzeného Stavu (rig-pa ngo-sprod). Tento Prirodzený Stav je náhľadom thegčhod. Uvedenie je veľmi jednoduché: len sa dívame späť na seba samých. Každý z nás má možnosť to realizovať pre seba samého. Nie je to veľmi vzdialené, ale musí to byť nasmerované do nás. Takže to nie je záležitosť zbierania rôznych náuk. Ak to robíme tak, stáva sa nám viac vzdialené. Nie, je to vec osobnej skúsenosti. Pozorovateľ a pozorované sa súčasne rozplynú, a my ich iba necháme tak, ako sú. Len pokračujeme v Prirodzenom Stave; to je náhľad thegčhod.
Ale, priame uvedenie je nevyhnutné, pretože, hoci je blízko po ruke, nerozpoznávame to. Dostávame toto priame uvedenie od majstra, ktorý mal skúsenosť s Prirodzeným Stavom. Pozná, čo to je, a môže nám to v nás ukázať. Toto robí pre vyjasnenie a pochopenie a rozohnanie rozrušení. Náuky dzogčhenu boli predávané od Dharmakája Samantabhadru až k majstrovi Tapihritsovi, ktorý ich v ôsmom sstoročí predal žiakovi Gjerpung Nangžher Lodpovi (Gyer-spungs sNang-bzher lod-po) v krajine Žang-žung a naskôr ich spísal. Odvtedy boli tieto náuky predávané až do súčasnosti v nepretržitej línii. Z tohto dôvodu je v tradícii Žang-žung Ňjen gjud, „Ústne predanie (snyan-rgyud) z krajiny Žang-žung“ Tapihritsa hlavnou postavou praxe Gurujógy. Od neho, ako gurua nirmanakáji, k nám prichádza všetko požehnanie, všetky sily poznania a inšpirácia (byin-rlabs). Dosiahol osvietenie Buddhu praxou dzogčhenu a realizoval Dúhové telo svetla (´ja´-lus-pa). Potom, v neskoršom čase sa objavil v podobe malého dieťaťa a udelil inštrukcie dzogčhenu majstrovi Gjerpungpovi.
2. Základ
V náukách dzogčhenu je Základ (gzhi) stavom úplnej prvotnej čistoty (ka-dag chen-po). Tento stav prvotnej čistoty sa môže, v niektorých prípadoch, javiť ako bezvedomie, ale vôbec to nie je bezvedomie ako také, pretože je charakterizované prítomnosťou bdelosti (rig-pa). Je to často prirovnávané k oblohe, ale je to iba príklad, pretože obloha nie je vedomá. Ale tak, ako sa nemení obloha keď sú na nej mraky, takisto ani v Základe nie je žiadna zmena, či prídavok, ako reakcia na to, čo myslíme a robíme. Nie je nič nové, čo by sa do nej mohlo pridať, ani nie je potrebná žiadna úprava, či modifikácia (ma bcos-pa). Je prirodzene čistý a nikdy inak – to sú jej kvality. Prirodzený Stav nebol nikdy znečistený, alebo zmenený záležitosťami samsáry. Je ako zrkadlo, ktoré sa nijak nemení, alebo modifikuje tym, čo odráža.
Ničmenej, v Báze, ktorá je Prirodzeným Stavom, sa objavujú prejavy spontánne, práve ako sa oblaky objavujú na oblohe, alebo odrazy v zrkadle. Toto je jej kvalita spontánnej manifestácie (lhun-grub), a tieto manifestácie predstavujú tvorivý potenciál (rtsal) Prirodzeného Stavu. Všetky veci, všetko, čo si myslíme a vnímame ako jednotlivé cítiace bytosti, sú manifestácie energie (rtsal) Prirodzeného Stavu. Nakoniec sa vrátia späť do Prirodzeného Stavu. Nie je nič v samsáre, alebo nirváne, čo by prekračovalo Prirodzený Stav. Je to prvotná Báza (ye gzhi) samsáry aj nirvány. Všetko, čo sa objavuje existuje ako spontánna seba-dokonalosť (lhun-grub) a zároveň je to prázdne. Aspekt prázdnoty (stong-cha) všetkého sa nazýva prvotná čistota (ka-dag) a aspekt jasnosti (gsal-cha) sa nazýva spontánna dokonalosť (lhun-grub). A hoci, keď hovoríme o týchto dvoch aspektoch, robíme medzi nimi rozdiel, v skutočnosti sú nerozdielne (byer-med). Takže tu nie je niečo špeciálne. Všetko je v Báze prítomné. Kvalitou Prirodzeného Stavu je nerozdielnosť jasnosti a prázdnoty (gsal stong byer-med). Ak nemáme takýto náhľad, potom to nie je náhľad dzogčhenu.
Ale keď práve praktikujeme Prirodzený Stav, neanalyzujeme a neskúmame veci takýmto intelektuálnym spôsobom. Necháme všetko byť v takom stave, akom to je (ji bzhin-pa). Pokiaľ premýšľame, alebo posudzujeme, roztýľujeme sa a stratíme kontempláciu; vypadneme z Prirodzeného Stavu a vstúpime do činnosti mysle. V Prirodzenom Stave je všetko v poriadku také, aké to je; nemusíme o tom premýšľať a hodnotiť to.
V dzogčhene hovoríme o troch sériách náuk: Semde, alebo séria mysli, Longde, alebo séria priestoru, a Mangagde, alebo séria tajných inštrukcií. Longde zdôrazňuje aspekt prázdnoty (stong-cha), zatiaľ čo Semde zdôrazňuje aspekt jasnosti, alebo vedomia (gsal-cha, rig-cha). Mangagde, alebo Upadéša zdôrazňuje nerozdielnosť (dbyer-med) týchto dvoch stránok. Pokiaľ napredujeme len so šúnjatou, stránkou prázdnoty, nie je to dzogčhen. Semde a Longde sú pomenované hlavne na základe odpovedajúceho dôrazu. Konečným bodom obidvoch je Jermed (dbyer-med), alebo nerozdielnosť, inak by neboli dzogčhenom. Rozdiel v nich je len v tom, ako prinášajú praktikujúcemu pochopenie Jermed. Dzogčhe upadéša začína ihneď s Jermed. To predpokladá chápať Jermed aspoň na určitom stupni. To čo je najdôležitejšie je Jermed a bez neho nie je žiadny základ pre dzogčhen.
3. Záväzok
Ak je toto pre praktikujúceho jasné, potom tu je záväzok (dam-tshig). Hoci tu v dzogčhene nemáme žiadne sľuby a pravidlá, ako nachádzame v sútre a tantre, ničmenej je tu záväzok k náhľadu dzogčhenu, ak chceme byť praktikujúci dzogčhenu. Tento Damtsig, alebo záväzok je štvorbodový:
1.jedinečnosť (gcig-po)
2.spontánna dokonalosť (lhun-grub)
3.via negativa (med-pa)
4.ostať prirodzene v čistote (rang-bzhin gnas dag).
Tibetské slovo gcig-po znamená „jediný, jednotlivý, jedinečný, zvláštnosť, jedinečnosť“. Náhľad dzogčhenu je výnimočný a jedinečný, pretože nepadá do jednej, alebo druhej strany, ale ostáva stále v Jermed. V náhľade dzogčhenu sú všetky prejavy spontánne dokonalé (lhun-grub). Slovo med-pa znamená negáciu: „to nie je“. Ale v tu v tomto kontexte si nemyslíme, že niečo neexistuje. Text dzogčhen Semde s názvom Nam-mkha´ ´phrul mdzod jasne vysvetľuje tento negatívny spôsob hovorenia: žiadne útočisko, žiadny súcit, a tak ďalej. Táto via negativa sa vzťahuje iba na Prirodzený Stav. Na strane prejavu (manifestácii) všetko existuje, včetne všetkých praxí a dobrých vlastností, ale na strane Prirodzeného Stavu neexistuje nič nezávislo, pretože všetky veci, včetne útočiska, súcitu, desiatich páramít, atď, sú v ňom už prítomné so svojim plným potenciálom, a tak tam nie je čo realizovať. Všetko tam už je. Ak niečo uchopujeme, potom to nie je dzogčhen; prešli sme mimo náhľad dzogčhenu a upadli do nižšieho náhľadu. A tak hovoríme negatívnym spôsobom (med-pa). Ostať prirodzene v čistote znamená, že pokračujeme v Jermed.
4. Náhľad dzogčhenu
Ak niečo uchopujeme, alebo sa snažíme niečo robiť, strácame Prirodzený Stav a odchyľujeme sa od náhľadu dzogčhenu. Ponechať všetko tak, ako to je, bez snahy čokoľvek opravovať, alebo meniť je náhľadom dzogčhenu. Prirodzený Stav nemá žiadne časti, alebo oddiely. Nie je v ňom nič k potvrdeniu, alebo negovaniu. Toto je to, čo sa myslí byť bez prijímania, či odmietania čohokoľvek (spang blang med-pa). Ale ak si myslíme: „Musím byť v stave Jermed“, potom to je uchopovanie konceptu a to predstavuje špatný náhľad. Myšlienky a koncepty nie sú Prirodzeným Stavom. Toto vedomie (rig-pa) je seba-vedomé (rang-ring); nie je rozdelené na subjekt a objekt. Takže, keď sa snažíme čokoľvek robiť v termínoch myslenia a posudzovania, rozdeľujeme to na dve časti a už nie sme v Prirodzenom Stave.
Nižšie cesty hovoria o dvoch pravdách, ale v dzogčhene to nerobíme, ale vravíme o jedinom zdroji, alebo Báze (gzhi). Preto je dzogčhen tiež známy, ako Thigle Ňjagčig (thig-le nyang gcig), Jedinečná Esencia. V tibetskom jazyku znamená slovo dzogpa (rdzogs-pa) dve veci: (1) niečo je dokončené, kompletné, vyčerpané; a (2) všetko je plné, dokonalé a úplné. Sambhogakája sa v tibetštine nazýva dzogku (rdzogs-sku) pretože je to žiarivé, celé a dokonalé. Je to aktuálny tvar, alebo viditeľný prejav (sku) dokonalosti (rdzogs-pa). Ale to neznamená, že je to konečné, či ukončené. V náhľade dzogčhenu je všetko dokonalé, lebo to je lhundrub (lhun-grub).
Všetko existuje potenciálne v Prirodzenom Stave. Ale veci sa manifestujú na základe druhotných okolností. V náhľade dzogčhenu sa to vzťahuje aj na desať páramít a ostatních vznešených vlastností. Všetko nahromadenie zásluh a múdrosti je už prítomné v Prirodzenom Stave. Nie je nič viac, čo by sa malo pridať, alebo rozvíjať. Preto, ak praktikujeme týmto jediným spôsobom zaotrvávajúc v Rigpe, všetky ušľachtilé vlastnosti sa manifestujú v ich úplnosti, pretože sú už plne obsiahnuté v Prirodzenom Stave. Všetko je zahrnuté v Prirodzenom Stave; vo vzťahu k nemu nie je nič vnútorné, ani vonkajšie. A predsa každý Prirodzený Stav (v každej cítiacej bytosti) je individuálny a má rovnaké kvality a úroveň. Prirodzený Stav v osvietenom Buddhovi a v nevedomom hmyze je rovnaký. Jeden nie je väčší a druhý menší. Rozdiely medzi medzi osvietenou bytosťou a nevedomou bytosťou sú v temínoch Cesty a Plodu, ale v oboch prípadoch je Báza rovnaká. A Báza je Prirodzeným Stavom. Ale Prirodzený Stav je individuálny v každej cítiacej bytosti. Nie sme všetci „Jedna myseľ“. Inak, keby bol iba jeden Prirodzený Stav (alebo Jedna myseľ), potom, keď Buddha dosiahol osvietenie, všetky bytosti by dosiahli osvietenie. Ale takúto skúsenosť nemáme.
Akokoľvek, osem nižších ciest, alebo vozov (yanas) odporujú tomuto náhľadu dzogčhenu. Text, ktorým tu máme, sa zaoberá štyrmi protirečeniami, alebo tvrdeniami, ktoré odporujú dzogčhenu a sú vzápätí vyvrátené.
5. Prvé protirečenie – Čittamatra
Podľa náhľadu čittamatry (sems-tsam-pa), všetko, čo existuje je spojené s mysľou. Je to vytvorené mysľou. To je skutočný náhľad čittamatry, filozofie školy jógačára. Keď vidíme modrú farbu oblohy znamená to, že vedomie oka, ktoré je vnímajúcim subjektom a modrá farba oblohy, ktorá je vnímaným objektom sú nerozdielne. Je to preto, lebo povstávajú z rovnakej karmickej príčiny. Toto sa týka všetkých vnemov javov, a tak môžeme povedať, že všetko je spojené s mysľou, hoci nie sú vyrobené z nejakej myšlienkovej hmoty. Neexistuje nič, čo nemá toto spojenie s vedomím. Nemôže to existovať nezávislo.
Náhľad čittamatry školy jógačára tvrdí, že všetko je závislé na mysli (sems) a nie je nič za mysľou. Tak sa čittamatra pýta: Tak môžete vy, dzogčhenpovia, robiť niečo lepšie, ako je toto? Tým sa myslí, ako môžete ísť za myšlienky do stavu za mysľou? Nie je možné, že by bolo niečo za mysľou.
Dzogčhen stále hovorí o „mysli“ (sems), takže si niektorí ľudia myslia, že dzogčhen má taký istý náhľad, ako čittamatra. Ale „myseľ“ (sems) má iný význam v kontexte dzogčhenu, kde to neznamená myseľ (sems) v zmysle myšlienkových procesov, alebo v zmysle vedomia (rnam-shes), ale „myseľ“ v zmysle Prirodzenosti mysle (sems-nyid). V dzogčhene sem (sems) znamená semňjid (sems-nyid), a nie je súčasťou systému ôsmich vedomí (tshogs-brgyad). Táto Prirodzenosť mysle je charakterizovaná vedomím (rig-pa); je nerozdielna od Báze. Ale táto Báza je pre neznáma čittamatru, ktorá nepozná nič za kunži namše (kun-gzhi rnam-shes), ktoré je nádobou na karmické stopy (bag-chags). Keď hovorí dzogčhen o kunži, základe pre smasáru aj nirvánu, je to veľmi odlišný význam, ako kunži namše v čittamatre, kde je iba základom pre karmické stopy.
Dzogčhen ide mimo ich náhľad. Na námietky vznesené čittamatrínmi, dzogčhenpa odpovedá: Vravíte, že všetko je pevné a existuje nezávislo. Ale my to tak nenahliadame. Nepovažujeme všetky tieto javy za skutočné, ani myšlienky, ktoré ich poznávajú, ako skutočné. Podľa čittamatry, čokoľvek vidíme, či zažívame existuje samo o sebe (rang-bzhin; inherently), ale dzogčhen netvrdí, že Prirodzený Stav existuje inherentne. Takže náš náhľad prekračuje váš.
6. Druhé protirečenie – Madhjamaka
Druhé protirečenie predstavuje kritiku dzogčhenu madhjamakou. Čittamatra aj madhjamaka poznajú dve pravdy, relatívnu, čo sú javy a absolútnu, čo je šúnjata. Madhjamaka tvrdí, že všetko súvisí s týmito dvomi pravdami a že nie je nič, mimo nich. Ani subjakt, ani objekt nemajú nazávislú existenciu; existujú len ako mená vytvorené myšlienkami. Nič nemá nezávislú existenciu. Šúnjata je najvyššou, alebo konečnou skutočnosťou, a nie je nič za týmto. Takže stúpenci madhjamaky sa pýtajú: Ako môžete vy, dzogčhenpovia, robiť niečo lepšie, ako je toto? Veď váš dzogčhen nie je dokonca ani buddhizmus!
Na toto odpovedajú dzogčhenpovia: my nerozpoznávame toto delenie subjekt/objekt a dve pravdy. Náš náhľad je neorzdielnosť (dbyer-med) bez akejkoľvek predpojatosti. Je tu iba jedna pravda, ktorú voláme Thigle Ňjagčig (thig-le nyag-gcig), Jedinečná Esencia. Takže náš náhľad je za vašim náhľadom dvoch právd. Dzogčhen je za vašim náhľadom madhjamaky, ale to neznamená, že dzogčhen nie je náukou Buddhu – jednoducho to znamená, že je to za vašimi definíciami dvoch právd. (K tomuto viď Gal mdo.)
Dže Tsongkhapa v jeho komentári k Madhjamakavatára od Čandrakírtiho a v jeho Lam-rim čhen-mo kritizuje dzogčhen, že neuznáva dve pravdy. Dzogčhen tvrdí, že konečný náhľad sa týka iba jedinej prirodzenosti, stavu mimo príčinu a následok. Nehovorí, že karmické príčiny a následky sú definitívne. Ak sú tu dve pravdy, potom musíme mať dve mysle, aby sme ich poznali. Tsongkhapa o hovorí o dvoch druhoch poznávania: (1) rozlišujúca inteligencia (strana subjektu), ktorá chápe šúnjatu (stranu objektu)(stong-nyid rtogs-pa´i shes-rab) a (2) diskurzívny intelekt, ktorý pozná mená a koncepty. Obidva tieto predstavujú „múdrosť“, či „inteligenciu“ (shes-rab), ale máme to dve mysle, nie jednu. Podľa dzogčhenu je tu iba jedno poznávanie Thigle Ňjagčig, a nie dve mysle.
Praktikujúci madhjamaky opäť namietajú: Ak v dzogčhene nie sú dve pravdy, potom nepozná ani desať páramít. Ako potom môžete vy, dzogčhenpovia, robiť nejakú prax? A ak nemáte dvojitú akumuláciu zásluh a múdrosti, ako chcete dosiahnuť buddhovstvo? Zdrojom dvoch akumulácií sú dve pravdy a výsledkom dvoch akumulácií sú dva telá, dharmakája a rúpakája. Takže nemôžete realizovať buddhovstvo ak nemáte tieto dve pravdy. Požadujú sa ako príčiny pre dharmakáju a rúpakáju. Bez takýchto príčin nemôžete realizovať buddhovstvo.
Dzogčhenpovia odpovedajú: Dzogčhen súhlasí s tým, že bez príčiny nemôžeme realizovať buddhovstvo. Ale keď nám je daný kúsok zlata, nemusíme skúmať jeho vlastnosti – sú mu vlastné už od začiatku. Dzogčhen nikdy netvrdil, že nemáme praktikovať desať páramít; iba vraví, že Prirodzený Stav už obsahuje desať páramít a keď realizujeme Prirodzený Stav, tieto sa spontánne prejavia. Takže ich nemusíme praktikovať oddelene, jednu po druhej. Desať páramít je spontánne prítomných v Prirodzenom Stave. Preto dzogčhen vysvetľuje Thigle Ňjagčig (thig-le nyang gcig), alebo Prirodzený Stav a to je dostačujúce. Ak praktikujeme Prirodzený Stav realizujeme dharmakáju a rúpakáju, pretože všetky veci sú už v Prirodzenom Stave prítomné, a keď sa objavia druhotné príčiny, spontánne sa manifestujú. Ak praktikujeme jediný Prirodzený Stav, všetko je v ňom už prítomné a preto to stačí.
Všeobecne, podľa systému sútier, ak nepoznáme dve pravdy, potom tu neexistuje žiadna príčina pre realizáciu dvoch tiel. Predovšetkým gelugpovia sa spoliehajú na Čandrakírtiho vysvetlenie v jeho Madhjamakavatára (dbu-ma la ´jug-pa). Považujú tento náhľad prasángiky za najvyšší náhľad a tvrdia, že ho už nič neprekračuje. V tomto nasledujú Tsongkhapu. Podľa madhjamaky je buddhovská prirodzenosť bežný význam, zatiaľ čo šúnjata je konečný význam. Vo svojom Tšig don mdzöd, veľký dzogčhenový majster Longčhenpa tvrdí, že Buddha vlastne učil dzogčhen v textoch pradžňapáramíty. Tu interpretuje pradžňapáramítu, ako dzogčhen v protiklade k Čandrakírtiho inerpretácii. Keď raz objavíme svoju pravú podstatu (= Prirodzený Stav), nepotrebuje pátrať po niečom ďalšom. Všetko je tam už prítomné a manifestuje sa spontánne. Ale v dzogčhene nepotrebujeme duhotné príčiny pre manifestáciu trikáji. [Porovnaj to s náhľadom Džonangpov.] Takže, dzogčhen môže plným právom tvrdiť, že jeho náhľad je vyšší.
7. Tretie protirečenie – Nižšia tantra
Spolu s čitamatrou a madhjamakou, tantry poznajú dve pravdy. Ale tu sú dôraz a metóda odlišné. Podľa kríja tantry zahŕňa prax dva druhy bytostí, bytosti poznania (ye-shes sems-dpa´) a symbolickú bytosť (dam-tshig sems-dpa´). Symbolická bytosť je vizualizácia božstva na oblohe pred nami; je vytvorená našou mysľou, a potom bytosť poznania je požehnanie a energia privolaná (invokovaná) do nej z vyššieho zdroja. Potom sa tieto dve zjednotia do jednej a toto zjednotenie sa nazýva bytosť činu (las kyi sems-dpaˇ). V kríja tantre je táto bytosť poznania podobná kráľovi a symbolická bytosť služobníkovi. Kráľ dáva siddhi a požehnanie služobníkovi. Kvôli tomu sa stáva omnoho silnejším a múdrejším, takže táto sila môže pretekať do praktikujúceho.
Praktikujúci kríja tantry tvrdia: Vizualizujeme si, že sa celý vesmír stal nebeským palácom, a že všetky bytosti sa stali božstvami v tomto paláci. Ako môžete robiť nieči lepšie, ako je tento náhľad? Privolávame múdrosti božstva a zjednocujeme symbolickú bytosť a bytosť poznania a získavame siddhi bystosti činu. Ako môžete vy, dzogčhenpovia, vysvetliť niečo lepšie, ako je toto? Nie je lepší náhľad a prax!
Na toto opovedajú dzogčhenpovia: Vy vlastne nerozpoznávate skutočnú prirodzenosť vecí. Ste neschopní prekročiť vizualizáciu (dmigs-med). Vytvárate svojou mysľou jednu bytosť a privolávate múdrosti ako ďalšiu bytosť a potom sa ich snažíte zmiešať dokopy. Ale nemôžete z nich spraviť jednu. Nepoznáte ňjamňjid (mnyam-nyid, stav rovnosti), a tak robíte jednu pánom a druhú sluhom. Ste ako dieťa. Nepoznáte skutočné zjednotenie, takže náš náhľad prekračuje váš. Náš náhľad je priestranný a neobmedzený; naše jednanie nemá žiadne negatívne pravidlá, taže náš náhľad je vyšší. „Vyšší“ znamená ísť bližšie k pravej prirodzenosti. A k tomu nepužívame myšlienky. Nemôžete praktikovať dve pravdy súbežne, ale len jednu po druhej. Musíte striedať jednu s druhou. Ale v dzogčhene ide za to.
8. Štvrté protirečenie – Vyššia tantra
V systéme Bonpo sú dva druhy tantry. Nižšie tantry sú kríja tantra (bya-ba´i rgyud) a čárja tantra (spyod-pa´ rgyud). Dve vyššie tantry sa nazývajú ješen gji gjüd (ye-gshen gyi rgyud) a ješen čhenpo gjüd (ye-gshen chen-po´i rgyud). Rozdiel je tu trochu podobný rozdielu medzi mahájóga tantrou a anujóga tantrou v systéme ňingmapa, a rozdielu medzi otcovskou tantrou a materskou tantrou v systéme sarmapa.
Praktikujúci vyšších tantier tvrdia, že poznáme súčasne vedomie (rig-pa) a kontempláciu, alebo rovnocennosť (mnyam-bzhag = samádhi). Všetky božstvá existujú spontánne; toto je náhľad ješen gji gjüd. Preto sú bytosť poznania a symbolická bytosť ako súrodenci, zjednocije sa tu blaženosť (bde-ba) a prázdnota (= bde stong zung-´jug). Všetky božstvá a vesmír samotný je vizualizovaný, ako povstávajúci z dimenzie priestoru (dbyings = šúnjatá). Všetko je spojené so šúnjatou a je manifestáciou povstávajúcej zo šúnjaty. Meditujeme na túto vizualizáciu a objavujeme, že všetko vyvstáva z cyklu dimenzie a prvotného vedomia (dbyings dang ye-shes). Takže nemôže byť lepší náhľad, ako je tento!
Na toto odpovedajú dzogčhepovia: Vy tantrici ste stále pripútaní (´dzin-pa) na poznaní šúnjaty ako objektu. Ale náš náhľad dzogčhenu je za všetkým uchopovaním čohokoľvek. My nevytvárame nič, nech by to bolo čokoľvek, mysľou, nech už by to boli vizualizácie božstiev a mandál. Neprichádzame k nijakým záverom, ani nič nevytvárame, ale ideme priamo k Prirodzenému Stavu. Preto je náš dzogčhenový náhľad vyšší. Vy tantrici sa stále hráte, ako malé deti, také je hranie sa s diskurzívnymi myšlienkami. Stále sa snažíte niečo vytvárať, alebo rozpúšťať. A tento myšlienkový cyklus nikdy nekončí. Ale dzogčhen nie je spútaný myšlienkami. Všetky nižšie vozy sú obmedzené touto chorobou (či posadnutosťou) s diskurzívnymi myšlienkami, ale Prirodzený Stav je prvotne za všetkými myšlienkami a činnosťami. Vo vyšších tantrách tvrdíte, že všetky božstvá sú odrazmi, alebo manifestáciami (rtsal) stavu prázdnoty a nie sú yvtvárané myšlienkami. Hovoríte, že dzogrim predstavuje skutočnosť! Nie sú to iba mysľou tvvorené vizualizácie, ako v prípade praxi kjerim. Všetko existuje spontánne. A zároveň musíte vizualizovať božstvá a mandaly. Neustále vytvárate veci myšlienkami, takže ste stále obmedzený myšlienkami. Ste myšlienkami zväzovaný. To sa vôbec nezlučuje s dzogčhenom. Dzogčhen je prvotne oslobodený od všetkých myšlienok a zneslobodňujúcich činov. Nie je v ňom nič vyumelkované, alebo vymyslené. Preto predstavuje najvyšší náhľad.
Tieto odpovede jasne ukazujú, prečo je dzogčhen najhlbší a najvyšší (zab-rgyas) náhľad. Musíme poznať tieto dôvody, prečo prestavuje dzogčhen najvyšší náhľad; inak toto tvrdenie nič neznamená. Pre prax dzogčhenu je nevyhnutné chápať Prirodzený Stav, ale nie je nutné čokoľvek intelektuálne, či pokusne vytvárať, aby sme sa v Prirodzenom Stave ocitli.
9. Nerozdielnosť
Nerozdielnosť (dbyer-med) je to, čo sa v dzogčhene zdôrazňuje. Tento termín jermed neznamená spojiť dve veci a urobiť z nich jednu. To je zjednocovanie, alebo splývanie (zung-´jung). Nerozdielnosť znamená, že neboli nikdy oddelené. Môžeme hovoriť o ich rozdielnych kvalitách, či aspektoch, ale v skutočnosti neboli nikdy nič, než dokonale jednotné, ako voda a vlhkosť, či oheň a teplo. Dzogčhen tvrdí, že prvotná čistota (= šúnjata) a spontánna manifestácia boli nerozdielne od samého počiatku (ye-nas ka-dag lhun-grub dbyer-med) a nikdy inak. Takže, ako praktikujúci dzogčhenu napadáme ani na jednu, ani na druhú stranu. Dôraz môže byť odlišný v troch sériách dzogčhenových náuk. Longde zdôrazňuje stranu prázdnoty (stong-cha) a semde zdôrazňuje jasnosť, alebo vedomie (gsal-cha), ale ešte aj tu je základné a hlavné realizovať ich jednotu, alebo nerozdielnosť (dbyer-med). Dzogčhen upadéša, alebo mangagde na samom počiatku zdôrazňuje jermed; začína s nerozdielnosťou a nie je najprv potrebné ísť na to skrz aspekt prázdnoty, či jasnosti. Pravá prirodzenosť dzogčhenu je mimo vysvetlenie v slovách; môžeme to iba samy pre seba objaviť. K tomuto môžu byť na priame uvedenie do Prirodzeného Stavu použité skúsenosti kľudného stavu (gnas-pa), pohybu myšlienok (´gyu-ba), a bezprostredného vedomia (rig-pa). Avšak, pokiaľ sa iba stále hráme s nesústredenými myšlienkami, ako deti s hračkami, vypadávame z Prirodzeného Stavu. Takže filozofie a rozumové špekulácie sami o sebe k poznaniu reality nestačia.
* Prepis tibetských slov som robil podľa vlastných znalostí a zaužívanej metódy prepisu. Tibetské slová v zátvorkách som nechal v autorovej transliterácii (takže sa majú čítať s anglickou výslovnosťou). Kurzívou som označoval „neštandardné“ (nie bežné) tibetské pojmy, alebo konkrétne názvy, napr. dve pravdy, aby bol text prehľadnejší.
